Máme zvláštneho suseda, hovoria vedci: Najbližšia čierna diera je naozaj masívna
Vedci nedávno objavili novú najbližšiu čiernu dieru, tá stará totiž nebola čiernou dierou.
Čierne diery sú tie najzvláštnejšie objekty, s akými sa môžeme vo vesmíre stretnúť. V ich jadre leží singularita, teoretický bod s nekonečnou hustotou, ktorý je menší než všetko čo poznáme a ich gravitačná sila je tak obrovská, že jej zovretiu neuniknú ani tie najrýchlejšie častice vo vesmíre – fotóny.
Nedávno astronómovia objavili monštruóznu čiernu dieru, ktorá sa považuje za najbližšiu čiernu dieru, akú sme doposiaľ objavili. O objave informuje vedúca štúdie, Sukanya Chakrabarti, z UAH.
„Čierna diera sa od Slnka nachádza približne 1 550 svetelných rokov. Prakticky sa nachádza na našom kozmickom dvore,“ hovorí Chakrabarti.
Predtým sa za najbližšiu čiernu dieru považoval objekt vzdialený len tisíc svetelných rokov, no nakoniec nešlo o čiernu dieru, ale o „vampíriu“ hviezdu. Nedávno objavené monštrum má hmotnosť 12-násobku Slnka. Autori štúdie tvrdia, že čierne diery môžu ovplyvniť evolúciu celých galaxií. V ich jadre sa nachádzajú supermasívne čierne diery, ktoré reagujú s hviezdami alebo plynom v ich blízkosti.
Menšie čierne diery nemusia s hmotou reagovať, no vtedy sú prakticky neviditeľné. Neunikne z nich žiadna forma žiarenia a astronómovia ich hľadajú „naslepo“ podľa toho, ako svojou gravitáciou ovplyvňujú okolie.
„Zatiaľ nie je jasné ako „spiace“ čierne diery ovplyvňujú dynamiku galaxie. Ak ich je viacej, potom by mohli hrať svoju úlohu pri vzniku galaxií a ovplyvňovať interné procesy,“ vysvetľuje Chakrabarti.
Viac podobných sústav
Vedecký tím čiernu dieru objavil po analýze takmer 200-tisíc binárnych sústav. Dáta im poskytla misia Gaia, ktorá mapuje objekty v našej galaxií. Zamerali sa na sústavy, ktoré majú ťažkého spoločníka, no vyžiarené svetlo zodpovedá len jednej hviezde. V takomto prípade existuje vysoká pravdepodobnosť, že je spoločník hviezdy tmavý.
Neprehliadnite
Existenciu čiernej diery museli autori štúdie odvodiť z pohybu hviezdy. Čierna diera nevysávala hmotu zo svojho spoločníka, preto nemala okolo seba charakteristický akrečný disk. Ak by mala, vedci by ju dokázali objaviť oveľa jednoduchšie.
„Väčšina čiernych dier v binárnych sústavách žiari jasne v röntgenovom spektre. Toto žiarenie vzniká preto, lebo čierna diera nejakým spôsobom s hviezdou reaguje, vo väčšine prípadov pohlcuje jej hmotu,“ tvrdí Chakrabarti.
V prípade najbližšej čiernej diery sa v sústave nič nedeje. Čierna diera sa nachádza pomerne ďaleko od hviezdy, ktorú obehne za 185 dní. Zatiaľ sa nezdá, že by sa čierna diera k hviezde približovala.
Autori štúdie veria, že pomocou rovnakých metód dokážu nájsť aj ďalšie spiace čierne dier. Podľa odhadov by sa v Mliečnej dráhe malo nachádzať približne milión hviezd, ktoré pri sebe majú masívnu čiernu dieru. Misia Gaia astronómom pomôže pri objavovaní týchto druhov sústav.
Komentáre