SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Sonde Solar Orbiter sa podarilo vyriešiť záhadu Slnka: Ako vzniká zvláštny „solárny switchback“?

Hviezda v strede Slnečnej sústavy má výrazný magnetizmus, ktorý sa môže prejavovať rôznymi fenoménmi.

Sonda Európskej vesmírnej agentúry, Solar Orbiter, po prvýkrát mala možnosť pozorovať zvláštny fenomén, ktorý sa nazýva „solárny switchback“ a ide o náhle a výrazné odchýlky magnetického poľa solárneho vetra.

Nové dáta ponúkajú celistvý pohľad na štruktúru a potvrdzujú jej špecifický tvar písmena S, ako to predpovedali teórie. Zároveň sa podarilo zistiť že tieto meniace sa magnetické polia vznikajú v blízkosti povrchu hviezdy. Solar Orbiter nie je prvou sondou, ktorej sa cez zvláštny región podarilo preletieť. Dáta sa podarilo získať niekoľkým vesmírnym misiám, no v tomto smere je problém v tom, že sonda dokáže získať merania len z jedného miesta v určitý čas.

Astronómovia preto musia tvar štruktúry odvodiť len z dát zachytených v jeden moment. V polovici 70. rokov sa k Slnku dostali aj dve misie Helios 1 a Helios 2. Tie si všimli záhadné prudké „výmeny“ pólov magnetického poľa hviezdy. Zakaždým išlo o rýchlu a dočasnú zmenu. Magnetické pole Slnka sa mohlo prehodiť len na niekoľko sekúnd, najviac na niekoľko hodín.

Tento zvláštny fenomén preskúmalo ešte niekoľko vedeckých misií, no s príchodom Parker Solar Probe sa počet výmen Magnetických pólov ešte zvýšil. Astronómovia usúdili, že ich spôsobili deformácie magnetického poľa v tvare písmena S.

Čo sa na Slnku deje?

V marci tohto roku, presnejšie 25., sonda Solar Orbiter bola len niekoľko dní od blízkeho preletu popri Slnku. Nachádzala sa v menšej vzdialenosti ako planéta Merkúr a jej vedecké prístroje sledovali solárnu koronu. Počas pozorovaní zaznamenala sonda typickú „eskovú“ deformáciu, čo astronómom napovedalo, že môže ísť o solárny switchback. Odohrával sa nad aktívnym regiónom AR 12972.

Blízko povrchu Slnka a obzvlášť nad aktívnymi regiónmi sa nachádzajú magnetické línie, ktoré môžu byť buď uzatvorené alebo otvorené. Uzatvorené línie tvoria oblúk magnetizmu, ktorý vychádza a končí na povrchu a dosiahnuť môže až k solárnej atmosfére. Otvorené línie začínajú na povrchu, no tiahnu sa k magnetizmu Slnečnej sústavy.

Sonda Solar Orbiter vyriešila záhadný fenomén Slnka
Zdroj: ESA

Solárny switchback nastáva, keď medzi sebou reagujú regióny otvorených a uzavretých magnetických línií, vysvetľuje ESA. Počas tejto interakcie sa môžu línie prepojiť a vytvoriť stabilnejšie konfigurácie. Keď sa tak stane, je to ako úder biča, ktorý vyšle energiu do vesmíru. Počas tohto procesu vzniká aj pozorovaná deformácia.

V ďalších krokoch sa astronómovia pokúsia prepojiť tieto deje s konkrétnymi solárnymi regiónmi, kde vznikli. Využijú pritom údaje, ktoré zachytili viaceré sondy priamo na mieste. Veria, že pochopením zmien v magnetickom poli hviezdy dokážu lepšie pochopiť aj to, ako Slnko odfukuje solárny vietor do vesmíru. Viaceré pozorovania získali stopy rýchlejších solárnych vetrov na mieste, kde sa odohral switchback.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close