Sonde Solar Orbiter sa podarilo vyriešiť záhadu Slnka: Ako vzniká zvláštny „solárny switchback“?
Hviezda v strede Slnečnej sústavy má výrazný magnetizmus, ktorý sa môže prejavovať rôznymi fenoménmi.
Sonda Európskej vesmírnej agentúry, Solar Orbiter, po prvýkrát mala možnosť pozorovať zvláštny fenomén, ktorý sa nazýva „solárny switchback“ a ide o náhle a výrazné odchýlky magnetického poľa solárneho vetra.
Nové dáta ponúkajú celistvý pohľad na štruktúru a potvrdzujú jej špecifický tvar písmena S, ako to predpovedali teórie. Zároveň sa podarilo zistiť že tieto meniace sa magnetické polia vznikajú v blízkosti povrchu hviezdy. Solar Orbiter nie je prvou sondou, ktorej sa cez zvláštny región podarilo preletieť. Dáta sa podarilo získať niekoľkým vesmírnym misiám, no v tomto smere je problém v tom, že sonda dokáže získať merania len z jedného miesta v určitý čas.
Astronómovia preto musia tvar štruktúry odvodiť len z dát zachytených v jeden moment. V polovici 70. rokov sa k Slnku dostali aj dve misie Helios 1 a Helios 2. Tie si všimli záhadné prudké „výmeny“ pólov magnetického poľa hviezdy. Zakaždým išlo o rýchlu a dočasnú zmenu. Magnetické pole Slnka sa mohlo prehodiť len na niekoľko sekúnd, najviac na niekoľko hodín.
Tento zvláštny fenomén preskúmalo ešte niekoľko vedeckých misií, no s príchodom Parker Solar Probe sa počet výmen Magnetických pólov ešte zvýšil. Astronómovia usúdili, že ich spôsobili deformácie magnetického poľa v tvare písmena S.
Čo sa na Slnku deje?
V marci tohto roku, presnejšie 25., sonda Solar Orbiter bola len niekoľko dní od blízkeho preletu popri Slnku. Nachádzala sa v menšej vzdialenosti ako planéta Merkúr a jej vedecké prístroje sledovali solárnu koronu. Počas pozorovaní zaznamenala sonda typickú „eskovú“ deformáciu, čo astronómom napovedalo, že môže ísť o solárny switchback. Odohrával sa nad aktívnym regiónom AR 12972.
Neprehliadnite
Blízko povrchu Slnka a obzvlášť nad aktívnymi regiónmi sa nachádzajú magnetické línie, ktoré môžu byť buď uzatvorené alebo otvorené. Uzatvorené línie tvoria oblúk magnetizmu, ktorý vychádza a končí na povrchu a dosiahnuť môže až k solárnej atmosfére. Otvorené línie začínajú na povrchu, no tiahnu sa k magnetizmu Slnečnej sústavy.
Solárny switchback nastáva, keď medzi sebou reagujú regióny otvorených a uzavretých magnetických línií, vysvetľuje ESA. Počas tejto interakcie sa môžu línie prepojiť a vytvoriť stabilnejšie konfigurácie. Keď sa tak stane, je to ako úder biča, ktorý vyšle energiu do vesmíru. Počas tohto procesu vzniká aj pozorovaná deformácia.
V ďalších krokoch sa astronómovia pokúsia prepojiť tieto deje s konkrétnymi solárnymi regiónmi, kde vznikli. Využijú pritom údaje, ktoré zachytili viaceré sondy priamo na mieste. Veria, že pochopením zmien v magnetickom poli hviezdy dokážu lepšie pochopiť aj to, ako Slnko odfukuje solárny vietor do vesmíru. Viaceré pozorovania získali stopy rýchlejších solárnych vetrov na mieste, kde sa odohral switchback.
Komentáre