SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Pozorovania sa vyplatili: Nový objav je významným prírastkom do katalógu exoplanét. Našli sme druhú Zem?
V novej štúdii opisujú astronómovia z University of Bern objav dvoch nových exoplanét, pričom jedna z nich poriadne prekvapila.
Za hranicami Slnečnej sústavy do dnešného dňa astronómovia objavili už viac ako 5-tisíc exoplanét, drvivá väčšina z nich je ale pre život nevhodná. Ide o svety, ktoré sú buď príliš horúce alebo naopak ľadové na to, aby tam dokázal život, ako ho poznáme, existovať. Navyše veľké percento objavených planét sa radí medzi plynné, teda nemajú pevný povrch.
Nedávny objav však výskumníkov poriadne prekvapil. Do katalógu objavených exoplanét sa pridali aj dve superzeme, pričom jedna sa nachádza v správnej vzdialenosti na to, aby mohla voda existovať na jej povrchu, vysvetľujú autori štúdie z University of Bern.
Pod Superzemou sa rozumie typ planéty, ktorej hmotnosť nepresahuje desaťnásobok hmotnosti Zeme. Objav nových exoplanét vzdialených približne 100 svetelných rokov od Slnečnej sústavy, prispieva do miniatúrneho zoznamu potenciálne obývateľných planét. Sústava, v ktorej planéty ležia, sa nazýva TOI-4306 a v jej centre sa nachádza relatívne malá a chladná hviezda.
Tú astronómovia objavili minulý rok prostredníctvom vesmírneho teleskopu TESS (pozn. redakcie: Transiting Exoplanet Survey Satellite). Ako už názov teleskopu napovedá, planéty odhalili pomocou tranzitnej metódy. Keď planéta prejde popred svoju hviezdu, jej jas o niečo poklesne. Teleskop TESS dokáže tieto zmeny postrehnúť a na základe toho zistiť, či sa v sústave nachádzajú planéty.
Hoci TESS niečo v sústave odhalí, spravidla sa vyžadujú ešte pozorovania pozemnými teleskopmi, aby vedci planétu definitívne potvrdili.
Neprehliadnite
„Nadväzujúce pozorovania boli v tomto prípade mimoriadne dôležité. V prípade chladných hviezd sa väčšina ich svetla vyžaruje v blízkom infračervenom spektre, na ktoré nie je TESS až tak citlivý. Tentokrát môžeme povedať, že sa pozorovania vyplatili,“ vysvetľuje doktorka Laetitia Delrez, vedúca novej štúdie.
Vhodné podmienky pre život
Pozorovania zo Zeme zároveň odhalili aj ďalšiu planétu nachádzajúcu sa v obývateľnej zóne hviezdy. Predpokladá sa, že kompozícia oboch planét bude relatívne rovnaká a v oboch prípadoch môžeme hovoriť o svetoch, ktoré sú približne 30 až 40% väčšie ako naša planéta. Rok na bližšej planéte trvá len 2.7 dní, zatiaľ čo vzdialenejšia planéta obehne hviezdu za 8.5 dní.
Druhá planéta zároveň od svojej hviezdy dostáva rovnaké množstvo energie ako Zem od Slnka. To vedie astronómov k predpokladu, že by sa na je povrchu mohla nachádzať voda. Astronómovia sú ale opatrní. Nachádzať sa v obývateľnej zóne neznamená hneď vodu a komplexný život.
„Náš vesmírny sused, Venuša, sa rovnako nachádza v obývateľnej zóne, no je to tlakový hrniec s 500 C teplotami a množstvom oxidu uhličitého,“ vysvetľuje Robert Wells z University of Bern.
Otázkou ostáva, z čoho sa skladá atmosféra planéty a či nejakú vôbec má. Tieto otázky pomôže zodpovedať Webbov vesmírny teleskop.
