Sobota 24. októbra 2026

Správy zo sveta
technológií a vedy

Sleduj nás

VIDEO: Rusko ukázalo jednoduchší interceptor Sokol-I. Jeho hlavnou zbraňou má byť jednoduchosť

Ruský Sokol-I je jednoduchý interceptor proti ukrajinským dronom. Má penový trup, manuálne FPV riadenie a rýchlosť približne 150 km/h.

Pridaj si Vosveteit.sk do Google
vojensky dron (2)
Zdroj: Jose Hernandez Camera 51 / depositphotos.com

Ruský vojak vezme približne 1,5-metrový dron do rúk, rozbehne sa a hodí ho do vzduchu. Žiadny katapult ani odpaľovacia rampa. Sokol-I je jednoduchý interceptor, ktorým sa Rusi snažia zostreľovať ukrajinské prieskumné a úderné drony priamo pri fronte.

Obsah článku · 7 častí
  1. Sokol-I je taký ľahký, že ho vojak vypustí priamo z ruky
  2. Manuálne riadenie robí zo spojenia jedno zo slabých miest Sokola-I
  3. Sokol-I útočí zozadu a snaží sa zasiahnuť motor
  4. Yolka potrebuje drahšie senzory, Sokol-I si vystačí s jednoduchšou elektronikou
  5. Rusi stavajú na lacnom interceptore namiesto drahej rakety
  6. Sokol-I stíha najmä pomalšie prieskumné drony
  7. 57. brigáda zostrelila Sokol-I dronom General Cherry AIR

Stroj sa objavil už na jar. Ruská televízia Zvezda ho ukázala v marci a začiatkom júna ministerstvo obrany tvrdilo, že ho jednotky používajú v boji. Zábery z 8. októbra potom ukázali jeho nasadenie podrobnejšie. Operátor ho vedie cez kameru podobne ako FPV dron a na cieľ útočí manuálne.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Podľa analýzy Sokol-I, ktorú zverejnil Forbes, sa Rusi vzdali časti autonómnych funkcií a drahšej elektroniky. Takýto dron sa má dať vyrábať jednoduchšie a vo väčších počtoch.

Sokol-I je taký ľahký, že ho vojak vypustí priamo z ruky

Sokol-I má valcovitý trup, šípové krídla, chvost do tvaru písmena V a tlačnú vrtuľu vzadu. Ruské zdroje opisujú trup ako konštrukciu z penového polystyrénu.

Vďaka nízkej hmotnosti nepotrebuje katapult. Vojak ho jednoducho hodí z ruky a pri jednotke odpadá samostatné štartovacie zariadenie.

Penový polystyrén má svoje pevnostné limity. Pri rýchlosti okolo 150 km/h už na krídla a trup pôsobí výrazný dynamický tlak, pri prudkom manévrovaní pribúdajú vibrácie a krútenie. Takéto konštrukcie sa preto bežne spevňujú uhlíkovými, drevenými alebo ľahkými nosníkmi. Čo presne ukrýva Sokol-I pod plášťom, zo zverejnených záberov nevidno.

Ruská strana uvádza maximálnu rýchlosť približne 150 km/h a dostup do 5 000 metrov. Nezávislé letové testy týchto parametrov zverejnené neboli.

V špici nosa má kameru, na trupe antény. Let prebieha v FPV režime a operátor cieľ hľadá aj zasahuje manuálne.

Manuálne riadenie robí zo spojenia jedno zo slabých miest Sokola-I

Yolka patrí k technologicky ambicióznejším ruským interceptorom. Spolieha sa na optické a infračervené senzory a po zachytení cieľa má časť letu zvládnuť autonómne. Ruské zdroje pri nej spomínajú aj machine vision a prvky umelej inteligencie.

interceptor
Zdroj: vikabest88@gmail.com / depositphotos.com

Sokol-I vedie operátor ručne až do zásahu. Namiesto drahšieho palubného „mozgu“ potrebuje spoľahlivé spojenie s pilotom.

Presné pracovné frekvencie Sokola-I Rusi nezverejnili. Bežné FPV systémy používajú najmä pásma 2,4 a 5,8 GHz, no intenzívne rušenie na Ukrajine vytlačilo množstvo dronov aj pod 1 GHz. Americká databáza ODIN pri ukrajinskej rušičke KVERTUS uvádza blokovanie pásiem 850 až 940 MHz, 2,4 až 2,5 GHz a 5,7 až 5,9 GHz. Ak rušička trafí používané pásmo, operátor môže prísť o obraz aj ovládanie.

Rusko skúša aj drony schopné pokračovať v útoku po strate spojenia s operátorom. Ďalšou cestou je optické vlákno.

Pri FPV strojoch na optike sa obraz aj riadenie prenášajú po tenkom kábli odvíjanom z cievky. Rádiové rušenie na takýto spoj prakticky nemá dosah. Tieto drony sa na fronte rozšírili natoľko, že proti nim už vznikajú špecializované systémy na ich fyzické zostrelenie.

vojensky dron pohlad
Zdroj: KaMix Studio / depositphotos.com

Sokol-I podľa zverejnených záberov klasické antény stále používa. Optická cievka by pri rýchlom lietadlovom interceptore pridala hmotnosť a obmedzila manévrovanie.

Sokol-I útočí zozadu a snaží sa zasiahnuť motor

Na októbrových záberoch ruský operátor hovorí, že Sokol-I sa snaží dostať za nepriateľský dron a udrieť do motora. Pri väčších strojoch má mieriť na palivovú časť.

Verzia zachytená na videu nesie výbušnú nálož. Staršie ruské materiály pri Sokol-I spomínali aj zničenie cieľa samotným nárazom. Buď vzniklo viac verzií interceptora, alebo Rusi výzbroj počas vývoja zmenili.

Výbušnina dáva zmysel najmä proti väčším lietadlovým dronom, pri ktorých samotný náraz nemusí stačiť. Nálož exploduje priamo pri cieli namiesto pokusu poškodiť ho iba zrážkou.

Medzi dronmi, proti ktorým ho majú Rusi používať, operátor menuje Hornet, Baton, Valkyrie a Karma. Staršie ruské správy pridávali aj typy Leleka, Blyskavka, Chaklun a Shark.

Yolka potrebuje drahšie senzory, Sokol-I si vystačí s jednoduchšou elektronikou

Yolka (ruský interceptor určený na ničenie dronov) je na elektroniku podstatne náročnejšia. Potrebuje infračervený senzor, výkonnejší palubný počítač a softvér, ktorý dokáže cieľ po zachytení ďalej sledovať. Forbes upozorňuje, že pri takýchto komponentoch Rusku sankcie komplikujú dovoz aj výrobu.

Sokol-I má jednoduchšiu výbavu. Motor, kamera, servá a rádiový vysielač sú dostupné aj mimo vojenského priemyslu a výroba nie je odkázaná na rovnaké množstvo špecializovanej elektroniky.

Yolka presúva časť práce na palubný počítač, Sokol-I ju necháva na operátorovi. Rusi tým dostávajú stroj, ktorý možno skladať z dostupnejších komponentov.

Český interceptor JWI-4000 ide inou cestou. Je výrazne rýchlejší a počíta s vlastnými senzormi, no potrebuje katapult, radar a ďalšiu pozemnú infraštruktúru.

Rusi stavajú na lacnom interceptore namiesto drahej rakety

Koľko stojí jeden Sokol-I, Rusi neuviedli. Penový drak, jednoduchšie riadenie a komponenty blízke FPV segmentu naznačujú, že cena má zostať nízko.

CSIS uvádza, že ukrajinské interceptorové drony stoja približne 2 000 až 4 000 dolárov za kus. Jednoduché bojové FPV-čka sa dostávajú ešte nižšie. Klasická raketa protivzdušnej obrany pritom môže stáť státisíce až milióny dolárov.

Do ceny Sokola-I vstupuje motor, kamera, rádiová súprava, servá, batéria aj bojová hlavica. Ak sa zmestí do nízkych tisícov dolárov, stále ide o úplne inú cenovú kategóriu než pri klasickej protilietadlovej rakete.

Sokol-I stíha najmä pomalšie prieskumné drony

Maximálnych 150 km/h výrazne zužuje okruh cieľov, ktoré môže Sokol-I loviť. Ukrajinské interceptory sa dostávajú nad 250 až 350 km/h a nové prúdové bezpilotné lietadlá sú ešte rýchlejšie. Rusko samo nasadzuje prúdové Gerany s rýchlosťou niekoľko stoviek kilometrov za hodinu.

dron pripraveny na vystrelenie
Zdroj: MichaelFitzsimmons / depositphotos.com

Proti pomalšiemu prieskumnému dronu je situácia iná. Ak jednotka pozná jeho približný kurz, Sokol-I ho nemusí zozadu doháňať. Operátor ho môže poslať naproti alebo mu skrížiť trasu.

Medzi uvádzanými cieľmi sa preto objavujú najmä prieskumné a úderné drony lietadlového typu, pri ktorých nie je vysoká rýchlosť hlavnou prednosťou.

Sokol-I funguje popri rušičkách, kanónoch a klasickej protivzdušnej obrane. Pri závode Alabuga na výrobu dronov Geran vznikli desiatky pozícií protivzdušnej obrany.

57. brigáda zostrelila Sokol-I dronom General Cherry AIR

Koncom júna ukrajinská spoločnosť General Cherry oznámila, že piloti 57. samostatnej motorizovanej pešej brigády zasiahli Sokol-I vlastným interceptorom General Cherry AIR. Firma incident označila za prvé zostrelenie nového ruského systému.

Ukrajinský interceptor ho dokázal zachytiť a zničiť ešte pred splnením úlohy. Sokol-I tak už má za sebou aj stret s rovnakou kategóriou zbrane, proti akej bol sám postavený.

Rusko zatiaľ nezverejnilo cenu ani tempo výroby Sokola-I. Viac než papierové parametre napovie až počet týchto strojov pri jednotkách na fronte.

Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Tvoje meno★ Prvý v diskusii

Toto miesto je zatiaľ voľné. Kto napíše prvý, dostane štítok natrvalo. Člen komunity aj +5 bodov

★ Napísať prvý komentár
Armádne technológie

Ďalej k téme

Všetky články z témy Armádne technológie →

Ďalší článok z témy Armádne technológie

Ukrajina chce znížiť závislosť od Starlinku. S Nokiou a ICEYE pripravuje vlastné satelitné spojenieUkrajina chce vlastné satelitné spojenie pre armádu. S ICEYE a Nokiou pripravuje systém, ktorý má znížiť závislosť od Starlinku.Martin Borko · · 4 min čítaniaUkrajinská armáda sa dnes pri časti komunikácie spolieha na Starlink a vojenský Starshield. Funguje to aj tam, kde vypadnú mobilné siete alebo optika, no Kyjev nemá pod kontrolou satelity, pozemnú infraštruktúru ani pravidlá, podľa ktorých služba funguje.Práve túto závislosť chce teraz aspoň čiastočne obmedziť. Ministerstvo obrany 22. októbra podpísalo s fínskymi spoločnosťami ICEYE a Nokia Letter of Intent k vlastnej satelitnej komunikačnej kapa …Pokračovať v čítaní
Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať

Diskutuje sa

  1. Ruskí hackeri nasadili netradičnú technológiu pri útoku na ukrajinskú firmu zabezpečujúcu logistiku obilia2

    Rono: „Hm... nerozumiem tomu, prečo obhajujete Putina. On rozhodol o invazii na Ukrajinu, Kremeľ sa bráni. Nemusíte byť vedec…“

  2. Slovenský nViPER sa po 25 rokoch vracia: Kedysi mal len 970 KB a vyšiel na CD časopisu FreeSoft5

    PM: „@Rono Autor zapracovava dobre podnety velmi rychlo. Moje navrhy boli do 3 dni hotove ;) Pouzivat TC od…“

  3. Bojový dron Valkyrie U740 prvýkrát vzlietol v Európe. Na štart nepotreboval dráhu a má lietať po boku Eurofighterov1

    Billi: „Treba použiť aj náš mozog pri vývoji díval eho riadenia drôtov nezávislého od USA.“

  4. Dokáže sa ľudstvo dostať na Mars? Nová štúdia odhalila, že cesta môže astronautom doslova „zlomiť“ srdce2

    Rono: „Hádam nespochybnujes, že boli na Mesiaci? Na projekte pracovalo cez 400-tisic ludi, a nikto z nich to nespochybnuje...“

  5. Milióny Wi-Fi routerov môžu mať chybu starú približne 16 rokov. Útočník sa k nim dostane aj bez hesla k Wi-Fi2

    Rono: „:D som sa zasmial :D“

Od partnerov