Obrovská vlna na Aljaške vystúpila do výšky 481 metrov. Vedci odhalili varovné signály, ktoré predchádzali jednému z najväčších cunami v zaznamenanej histórii

V auguste 2025 zasiahla aljašský fjord Tracy Arm jedna z najväčších cunami, aké kedy vedci zaznamenali. Obrovský zosuv pôdy strhol do vody milióny ton horniny a vyvolal vlnu, ktorá na protiľahlom svahu vystúpila do výšky až 481 metrov. Voda a kamene následne zmietli časti okolitých svahov a odhalili holú skalnú stenu. O cunami informoval portál Alaska Earthquake Center.

Len niekoľko hodín pred katastrofou sa v oblasti pohybovali turisti. Cestujúci na lodi Hanse Explorer si 9. augusta večer fotografovali ľadovec South Sawyer a natáčali videá. Loď následne zamierila späť cez fjord. Približne o 12 hodín neskôr sa neďaleký svah zosunul do vody. Keď sa obrovská masa horniny stretla s vodou, preniesla do nej svoju energiu a vyvolala ničivú vlnu. Našťastie, v bezprostrednej blízkosti sa v tom čase nenachádzali žiadne lode. Podľa vedcov však podobná udalosť nemusí zostať ojedinelým prípadom. Podmienky, ktoré viedli ku katastrofe, sa totiž nachádzajú aj na ďalších miestach sveta.

Voda vystúpila vyššie ako Taipei 101

Výška 481 metrov sa len ťažko predstavuje bez porovnania. Vlna na Aljaške vystúpila po horskom svahu vyššie než najvyššie poschodia mrakodrapu Taipei 101, ktorý patrí medzi najznámejšie výškové budovy na svete. Vedci z Aljašského seizmologického centra v novej štúdii podrobne preskúmali okolnosti zosuvu a jeho následky. Výsledky zverejnili vo vedeckom časopise Science. Výskum zároveň ukázal, že podobným katastrofám by v budúcnosti mohli predchádzať varovania, ak odborníci dokážu správne vyhodnotiť dostupné údaje.

„Súhra týchto varovných signálov by podľa nás umožnila postupne upozorniť lode v okolí aj ľudí, ktorým hrozilo nebezpečenstvo, a to najmenej deň pred zosuvom,“ uvádzajú autori výskumu.

Takýto systém však v oblasti v čase katastrofy nefungoval. Zosuvy pôdy patria v pobrežných horách Aljašky medzi známe prírodné hrozby. Oblasť formujú tektonické pohyby, zrážky a ľadovce, ktoré postupne menia horský terén. Vedci si v posledných rokoch všimli znepokojivý vzorec. Viaceré veľké zosuvy nastali priamo pri miestach, kde ustupujúce ľadovce odhalili dovtedy zaľadnené svahy.

Ľadovce nielenže formujú krajinu, ale zároveň ovplyvňujú stabilitu horských svahov. Keď ľad ustúpi, hornina stratí časť opory a svah môže začať reagovať na zmenené podmienky. Presné mechanizmy vedci ešte úplne nepoznajú, no kombinácia topenia ľadu, zrážok a nestabilného podložia môže vytvoriť nebezpečné podmienky.

Súvisí s tým

Astronómovia po prvýkrát v histórii zaznamenali rádiový signál vychádzať z konkrétnej exoplanéty: Mimozemšťania?

V prípade aljašskej katastrofy sa ľadovec pod miestom zosuvu v predchádzajúcich dvoch mesiacoch stiahol o viac než pol kilometra. Zároveň dochádzalo k intenzívnemu odlamovaniu veľkých kusov ľadu, ktoré padali do vody. Situáciu zhoršoval aj silný dážď. Voda preniká do puklín v hornine a zvyšuje tlak v ich vnútri. Tým môže oslabiť stabilitu svahu a priblížiť ho k okamihu, keď sa veľká časť hory zosunie. Podobné riziká sa netýkajú iba Aljašky. Vedci skúmajú príbuzné javy aj v Grónsku a Nórsku, kde kombinácia strmého terénu, ľadovcov a nestabilných hornín môže vyvolať ničivé vlny. Niektoré historické udalosti tohto druhu si vyžiadali aj ľudské životy.

Tisíce otrasov mohli varovať pred katastrofou

Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu sú tisíce drobných seizmických otrasov, ktoré vedci zaznamenali v oblasti niekoľko dní pred zosuvom. Samostatne nemusia takéto otrasy predstavovať jasný dôvod na vyhlásenie poplachu. V kombinácii s rýchlym ústupom ľadovca a silnými dažďami však môžu upozorniť na narastajúce nebezpečenstvo.

Výskumníci preto navrhujú systém, ktorý by riziko vyhodnocoval postupne a podľa závažnosti situácie vydával upozornenia. Prvý stupeň by mohol upozorniť na zvýšené riziko v širšej oblasti, napríklad v čase intenzívnych zrážok a rýchleho ústupu ľadovca. Ak by seizmické merania následne zaznamenali prudký nárast otrasov a nepretržitý seizmický signál, úrady by mohli vydať naliehavejšie varovanie a odporučiť lodiam, aby do ohrozeného fjordu nevplávali.

„Keď sa veľký zosuv už začne, dokážeme udalosť zachytiť a zmerať v priebehu niekoľkých minút,“ vysvetľujú vedci. Seizmické vlny môžu pomôcť odhadnúť veľkosť zosuvu aj to, či sa odohral v blízkosti otvorenej vody.

Takéto údaje by mohli poslúžiť na vydanie upozornenia aj vtedy, keď sa katastrofe už nedá zabrániť. Pre lode vzdialenejšie od epicentra by systém mohol v niektorých prípadoch zabezpečiť približne desať minút na reakciu.

Varovný systém by mohol pomôcť aj na iných miestach

Spojené štáty zatiaľ nemajú systém na monitorovanie zosuvov v takom rozsahu, aký navrhujú autori štúdie. Jeho vytvorenie by si vyžadovalo spoluprácu štátnych a federálnych úradov, lepšie seizmické a meteorologické merania aj spoľahlivé komunikačné kanály. Vedci zároveň upozorňujú, že žiadny systém nedokáže odstrániť všetky riziká. Pri udalostiach, ktoré sa odohrávajú v priebehu niekoľkých minút, môže byť čas na reakciu mimoriadne krátky. Aj obmedzené varovanie však môže pomôcť lodiam vzdialiť sa od nebezpečnej oblasti alebo zabrániť ďalším plavidlám vo vstupe do fjordu.

Problém navyše presahuje hranice Aljašky. Ústup ľadovcov mení horské oblasti v rôznych častiach sveta a vedci potrebujú lepšie pochopiť, ktoré svahy sa môžu stať nestabilnými. Kombinácia seizmických údajov, počasia a zmien ľadovcov by mohla v budúcnosti pomôcť určiť miesta, kde má zmysel zaviesť intenzívnejšie monitorovanie.

Tracy Arm zostáva príkladom toho, aké nebezpečné môžu byť prírodné procesy v oblastiach, ktoré lákajú turistov svojimi ľadovcami a strmými horami. Ak sa vedcom podarí premeniť varovné signály na spoľahlivé upozornenia, návštevníci aj prevádzkovatelia lodí môžu v budúcnosti získať viac času na rozhodnutie, či do rizikovej oblasti vôbec vstúpia.