VIDEO: Rusko práve nasadilo nový AI dron Molnija. Útočí bez spojenia s operátorom a bežné rušičky naň nemusia stačiť

Záporožie, juh Ukrajiny. Ruský útočný dron letí k cieľu, no operátor ho už nemusí viesť cez rádiovú linku až do nárazu. Na palube má kameru a počítač, ktoré mu umožňujú pokračovať aj po strate spojenia. Ukrajinská rušička tak môže prerušiť komunikáciu, ale samotný útok tým nemusí zastaviť.

Na novú verziu Molnije upozornil Serhij Beskrestnov, poradca ukrajinského ministra obrany a odborník na rádiové technológie známy pod prezývkou Flash. Na Facebooku zverejnil fotografiu upraveného dronu a tvrdí, že ho ruské sily v Záporožskej oblasti používajú vo veľkom. Presné počty ukrajinská armáda nezverejnila, no Beskrestnov varoval, že bežné detektory dronov už nemusia vojakov upozorniť včas. Na tému upozornil server pravda.com.ua.

Defense Minister’s advisor „Flash“ reported that the Russian Federation has begun deploying „Molniya“ UAVs stripped of their control antennas. The drone was equipped with only a camera and a computer. Serhii Beskrestnov emphasizes that navigation, target acquisition, and attacks… pic.twitter.com/RikSKqPti4

— WarTranslated (@wartranslated) July 1, 2026

Bez antény a bez operátora: Z Molnije zmizla jej najväčšia slabina

Molnija je lacný útočný dron s pevnými krídlami, ktorý Rusko skladá z jednoduchých materiálov. Jednotlivé verzie sa líšia, no podľa zverejnených údajov unesú približne tri až päť kilogramov nákladu a doletia 30 až 60 kilometrov.

Staršie Molnije zostávali počas útoku spojené s operátorom. Rádiová linka prenášala povely aj obraz z palubnej kamery. Keď ukrajinské systémy elektronického boja prerušili riadenie alebo obrazový prenos, operátor stratil kontrolu a útok mohol zlyhať.

Súvisí s tým

Rusko rozširuje rodinu dronov Molnija. Lightning 13 sa tvári ako civilný stroj, no jeho príbuzné verzie na Ukrajine zasahujú aj civilné ciele

Beskrestnov už skôr upozornil na Molniju, ktorá zasiahla ukrajinský objekt, hoci na nej chýbala bežná anténa na spojenie s operátorom. V troskách našli iba kameru a palubný počítač. Dron teda zrejme zvládol aspoň záverečnú časť letu a útok bez priebežného navádzania zo zeme.

Jednou z možností je optické sledovanie cieľa, známe ako optical contrast tracking. Palubný počítač pri ňom vyhodnocuje obraz z kamery, sleduje polohu označeného objektu a upravuje smer letu. Verejne však nie je známe, či Molnija používa práve tento systém, ani to, či dokáže cieľ sama vybrať. Kamera a počítač môžu slúžiť aj na sledovanie objektu, ktorý označil operátor pred stratou spojenia.

Bez rádiového signálu ho vojak nemusí zbadať

Beskrestnov k fotografii pridal varovanie: „Detektor UAV vás už nezachráni — buďte ostražití.“ Nemyslel tým klasický vojenský radar, ale najmä prenosné detektory rádiového žiarenia používané priamo na fronte.

Tieto zariadenia vyhľadávajú frekvencie, na ktorých dron komunikuje s operátorom. Zachytia povely, telemetriu alebo video a upozornia vojaka na blížiaci sa bezpilotný stroj. Autonómna Molnija však počas záverečnej fázy letu nemusí vysielať takmer nič. Detektor potom nemá signál, podľa ktorého by ju našiel.

Russia fields fully autonomous Molniya strike drone — no radio link, invisible to jamming.

Russia deployed a fully autonomous variant of the Molniya (Lightning) strike drone with no radio control link at all, according to Ukrainian MoD advisor and electronic-warfare expert… pic.twitter.com/oMaAPZO2X2

— Clash Report (@clashreport) July 3, 2026

V diskusii po Beskrestnovovom príspevku sa objavili aj tvrdenia o malej radarovej odrazovej ploche a slabej infračervenej stope. Molnija je malá, vyrába sa prevažne z nekovových materiálov a používa jednoduchý motor, preto môže byť pre niektoré senzory náročným cieľom. Presné merania však ukrajinská strana nezverejnila.

Autonómia zároveň neznamená úplnú odolnosť voči elektronickému boju. Ak dron používa satelitnú navigáciu, obrana sa môže pokúsiť rušiť alebo podvrhnúť navigačný signál. Odpadá však postup, pri ktorom stačilo prerušiť spojenie s operátorom.

Záporožie ukáže, či Molnija zvládne let bez spojenia

Záporožská oblasť je pre podobný dron náročným bojiskom. Otvorený terén umožňuje dlhšie lety k cieľu, no front je zároveň presýtený elektronickým rušením. Stroj závislý od stabilného video signálu môže stratiť spojenie ešte pred priblížením k ukrajinským pozíciám.

Molnija s palubným navádzaním môže posledné kilometre preletieť sama. Práve v tejto časti útoku býva rádiová linka najviac rušená.

Nie je známe, či ruské velenie vybralo Záporožie ako oficiálny testovací priestor. Novú verziu mohli dostať jednotky pôsobiace práve na tomto úseku frontu. Beskrestnov uviedol, že ukrajinskí vojaci už hľadajú protiopatrenia, no ich podrobnosti nechce zverejňovať.

Ukraine has reportedly shot down an AI-enabled Molniya strike UAV for the first time, marking the first known interception of the autonomous variant recently deployed by Russian forces. #Ukraine #Molniya #AI #UAV pic.twitter.com/9qDCIiwB3N

— Drone Wars (@Drone_Wars_) July 7, 2026

Autonómia rušičku obíde, záchytný dron nie

Odolnosť proti rušeniu z Molnije nerobí nezničiteľnú zbraň. Podľa správ z 9. júla ukrajinské jednotky zachytili nad Záporožskou oblasťou autonómnu Molniju vybavenú palubným počítačom. Na jej zostrelení sa mali podieľať záchytné drony General Cherry AIR a Bullet.

Dron tak zostáva zraniteľný voči protivzdušnej obrane, streľbe aj záchytným UAV. Problémom je cena a počet. Na lacnú Molniju treba vyslať ďalší dron, použiť muníciu alebo ju včas zachytiť senzorom, ktorý nespolieha iba na rádiové vysielanie.

Molnija-2R používa opačný prístup

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR identifikovala aj verziu Molnija-2R. Nejde o ten istý autonómny útočný dron. Molnija-2R slúži na prieskum a potrebuje spoľahlivé dátové spojenie.

Namiesto bojovej hlavice nesie Raspberry Pi 5, počítač Raskat Start 107, stabilizovanú kameru SIYI ZR10 s desaťnásobným optickým zoomom a terminál satelitnej komunikácie od SpaceX. Cez Starlink môže prenášať obraz, telemetriu aj povely bez priamej rádiovej linky medzi dronom a pozemnou stanicou.

Starlink sťažuje bežné rušenie zo zeme, no Molnija-2R počas letu aktívne komunikuje. Rusi tak z jednej lacnej konštrukcie vytvorili celú rodinu dronov – od útočných verzií až po prieskumný model so satelitným spojením.

Autonómne navádzanie skúša aj Ukrajina

Ukrajinská pravda uvádza, že prvé bojové skúšky autonómneho rozpoznávania a navádzania cieľov prebiehajú na oboch stranách frontu. Ukrajina používa aj americký dron Hornet od spoločnosti Perennial Autonomy, ktorý podľa zverejnených údajov unesie približne päť kilogramov nákladu a pri jednosmernej misii môže prekonať okolo 200 kilometrov.

Hornet využíva AI pri orientácii, rozpoznávaní a sledovaní objektu. Výber konkrétneho cieľa však podľa dostupných opisov zostáva na človeku. Umelá inteligencia prevezme najmä časť letu, počas ktorej môže byť komunikácia rušená alebo prerušená.

S nástupom autonómnych systémov sa obrana posúva od rušenia k priamemu ničeniu. Front bude potrebovať viac optických senzorov, radarov a lacných záchytných dronov. Molnija pritom nemusí byť technicky dokonalá. Stačí, ak je dosť lacná na to, aby ich Rusko dokázalo posielať vo veľkom.