Najhorší rok v dejinách ľudstva? Rok 536 bol horší než vojny či pandémie, tvrdí historik z Harvardu
Rok 536 historici označujú za začiatok jedného z najťažších období dejín. Sopka zatienila Slnko, prišiel hlad, chlad aj Justiniánsky mor.
Keď sa dnes ľudia sťažujú na náročné obdobia, často spomenú COVID, vojnu na Ukrajine alebo ekonomické problémy. Historici však upozornili na rok, ktorý podľa nich prekonal väčšinu katastrof známych z dejín. Profesor z Harvardskej univerzity Matthew McCormick označil rok 536 nášho letopočtu za začiatok jedného z najhorších období, aké ľudstvo zažilo. V priebehu niekoľkých rokov totiž prišli temnota, hlad, nezvyčajný chlad, neúroda aj ničivá pandémia.
Neznamená to, že každý človek na Zemi trpel rovnako. Udalosti zasiahli predovšetkým Európu, časť Ázie a oblasti okolo Stredozemného mora, píše portál Sciencing. Práve tam však vytvorili reťaz katastrof, ktorá zmenila život miliónom ľudí. McCormick sa špecializuje na stredoveké dejiny a vedie projekt univerzity, ktorý spája historikov, archeológov, genetikov aj klimatológov. Práve vďaka spolupráci viacerých vedných odborov sa podarilo vyriešiť záhadu, ktorá zamestnávala vedcov celé stáročia.
V kronikách zo šiesteho storočia sa totiž opakovane objavovali zmienky o zvláštnej tme. Dlho nebolo jasné, či kronikári udalosti zveličili alebo naozaj opísali skutočný jav. Historik Prokopios z Cézarey, ktorý žil počas vlády cisára Justiniána I., zanechal jeden z najznámejších opisov. Napísal: „Slnko vydávalo svetlo bez jasu, podobne ako Mesiac, počas celého roka.“ Takýto opis znie ako umelecké prikrášlenie, čo si dlho mysleli aj historici, no vďaka modernému výskumu dnes vieme, že mohol opisovať skutočnú udalosť.
Vedci v roku 2018 analyzovali ľadové jadrá z Grónska a ďalších oblastí. Objavili v nich vrstvy sopečného popola, ktoré pochádzali približne z roku 536. Podľa ich záverov vybuchla na Islande mimoriadne silná sopka a počas tejto erupcie sa obrovské množstvo popola a aerosólov dostalo vysoko do atmosféry, kde zablokovalo časť slnečného žiarenia.
Neprehliadni
Chlad, temnota a hladomor
Následky na seba nenechali dlho čakať. Teploty výrazne klesli, leto zostalo nezvyčajne chladné a niektoré kroniky dokonca zaznamenali sneženie v Číne počas letných mesiacov. Poľnohospodárstvo utrpelo veľké škody, úroda zlyhala a mnohé regióny zasiahol hladomor. Pre ľudí šiesteho storočia musela celá situácia pôsobiť desivo, pretože v tej dobe nemali ako vedieť, čo sa vlastne stalo, ani ako dlho bude temnota trvať. Bez vedeckých poznatkov si mnohí katastrofu vysvetľovali ako boží trest alebo znamenie blížiaceho sa konca.
Ani návrat slnečného svetla však nepriniesol úľavu. O niekoľko rokov neskôr prišla ďalšia katastrofa. V roku 541 dorazil do Egypta Justiniánsky mor, za ktorým stála baktéria Yersinia pestis, teda rovnaký mikroorganizmus, ktorý neskôr vyvolal známu čiernu smrť v stredovekej Európe.
Epidémia sa veľmi rýchlo rozšírila naprieč Byzantskou ríšou. Historici odhadli, že zomrela tretina až polovica obyvateľov východorímskej ríše. Niektoré odhady dokonca hovorili o viac ako 10 miliónoch obetí.
„Od chvíle, keď sa to stalo, ľudia neunikli ani vojne, ani moru, ani ničomu, čo prinášalo smrť,“ napísal o more Prokopios.
Justiniánsky mor sa zároveň zapísal do dejín ako prvá známa pandémia veľkého rozsahu. Na rozdiel od dnešných ľudí vtedajší obyvatelia netušili, ako sa choroba šíri ani čo ju spôsobuje. Nemali antibiotiká, modernú medicínu ani poznatky o baktériách.
Kombinácia hladomoru, klimatických zmien a epidémie zasiahla aj hospodárstvo. Obchod sa spomalil, poľnohospodárstvo utrpelo ďalšie straty a mnohé regióny sa spamätávali celé desaťročia. Podľa McCormicka nastalo výraznejšie oživenie až okolo roku 640, keď sa rozšírila ťažba striebra a ekonomika opäť nabrala tempo.
Napriek tomu historici upozornili, že označenie roku 536 za „najhorší rok v dejinách“ nemožno považovať za jednoznačný fakt. Svet už vtedy netvoril jeden spoločný celok a udalosti nezasiahli všetky regióny rovnako. Zatiaľ čo obyvatelia Európy či Byzantskej ríše zápasili s hladom a morom, niektoré vzdialenejšie oblasti mohli podobné následky pocítiť iba okrajovo alebo vôbec.
Aj preto odborníci skôr hovoria o jednom z najťažších období zaznamenaných v písaných dejinách než o nespochybniteľne najhoršom roku ľudskej histórie. Nové archeologické objavy či klimatické výskumy ale môžu v budúcnosti priniesť ďalšie dôkazy, ktoré nám prinesú ešte presnejší obraz toho, čo sa počas tohto roka odohrávalo.
