Raný predok človeka nemal čeľuste „luskáčika“, ukazuje štúdia
Predkovia človeka sa pred príchodom druhu Homo začali meniť. Australopithecus sediba strácal typickú typickú pre jeho druh.
O evolúcii človeka toho stále veľa nevieme. S novými štúdiami sa objavujú ďalšie skutočnosti o tom, ako naši predkovia žili, čím sa živili a ako lovili svoju korisť.
V roku 2012 vedci publikovali štúdiu, v ktorej hlbšie priblížili stravu našich najskorších predkov. Podľa jej autorov mali pestrý jedálniček, ktorý pozostával z ovocia, rastlín, ale čo je hlavné, tvrdých vecí ako napríklad kôry stromov. Ich štúdia však v konečnom dôsledku nemusela byť správna. O štyri roky na to v roku 2016, sa objavil ďalší výskum, ktorý naznačil, že Australopithecus sediba nemal potrebnú stavbu čeľuste a zubov na to, aby dokázali rozhrýzť tvrdú potravu.
„Väčšina australopitekov mala čeľusť, zuby a celú tvár adaptovanú na stravu, ktorá sa ťažko prežúvala alebo sa musela otvoriť. Ďalšou úžasnou vlastnosťou bola schopnosť zahryznúť sa naozaj veľkou silou,“ vysvetľuje autor štúdie z roku 2016, David Strait.
Zmeny pred príchodom človeka
Australopithecus sediba sa však považuje za druh, ktorý sa na evolučnom strome nachádza blízko druhu Homo. Ako naznačoval výskum, tento druh prišiel o jednu z vlastností, ktorá predchádzajúcich australopitekov definovala. Autori štúdie predpokladali, že aj sediba mal schopnosť zahryznúť s mimoriadnou silou, no ak by tak urobil, vykĺbil by si čeľusť, informuje portál univerzity Washington University.
Vedci sa k tomuto záveru dopracovali pomocou podobnej metódy, akú využívajú inžinieri na zistenie, či je určitá súčiastka dostatočne silná na to, aby sa nezlomila počas používania. Australopithecus sediba žil pred približne dvoma miliónmi rokov v južnej Afrike a považuje sa za blízkeho príbuzného druhu Homo. Australopitekovia ako takí však existovali oveľa dlhšie. Najstarší nález je starý 4-milióny rokov.
Išlo o živočíchy, ktoré dokázali kráčať po dvoch ako človek. Chýbali im veľké mozgy či drobná čeľusť, charakteristiky typické pre druh Homo. A. sediba sa považuje za druh, z ktorého neskôr vznikol druh Homo, no táto štúdia nezisťovala, či to je naozaj tak. Vedci sa zamerali hlavne na potravu, no aj na základe tohto výskumu sa zistilo, že evolúcii človeka predchádzali zmeny v jedálničku našich predkov.
Neprehliadnite
„Ľudia nedokážu zahryznúť takou silou ako naši predkovia. Predpokladáme, že niektorí australopitekovia aj naďalej dokázali konzumovať tvrdú potravu, zatiaľ čo iná skupina kráčala opačným smerom. Na konci tejto evolučnej cesty ležal človek,“ tvrdil Justin Ledogar, jeden z autorov štúdie.
Stopy poškodenia na zuboch A. sediba vedcom ukázali, že jedinec musel krátko pred smrťou jesť tvrdé jedlá, napríklad semená alebo orechy. Autori štúdie vysvetľujú, že určitú potravu dokázal tento druh rozhrýzť, no tvar chrupu a čeľuste naznačuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho jedálničku prevládala mäkšia strava.
Komentáre