2-tisíc ročná záhada, ako umrel Alexandra Veľký, má možno riešenie. Vedci ponúkajú vysvetlenie, čo sa mu stalo osudným
Alexander Veľký sa považuje za mimoriadne významnú historickú osobnosť, ktorej smrť ostala viac ako 2-tisíc rokov záhadou.
Alexander III., známejší aj ako Alexander Macedónsky alebo Veľký, bol macedónsky kráľ, s ktorým sa spája začiatok novej éry, helenizmu. Alexander Veľký sa považuje za mimoriadne významnú historickú osobnosť, no jeho smrť ostávala viac ako 2-tisíc rokov záhadou. Tú sa v roku 2019 podarilo vedcom z University of Otago vyriešiť.
Príčiny smrti významného dobyvateľa sa líšia podľa toho, ktorého vedca sa opýtate. Predchádzajúce výskumy síce naznačili, že Alexander umrel na infekciu, dôsledkom alkoholizmu, alebo že bol dokonca zavraždený. Autorkou novej štúdie je Katherine Hall, ktorá pevne verí, že za smrť vládcu môže vzácna neurologická choroba, Gullainov-Barrého syndróm.
Ide o akútne zápalové postihnutie periférnych nervov vrátane nervových koreňov. Pre toto ochorenie je typický progresívny priebeh. Závažný priebeh ochorenia sa končí obrnou dýchacích svalov a zlyhaním dýchania. Dnes môže byť pacient udržiavaný umelou pľúcnou ventiláciou, no v minulosti bolo toto ochorenie smrteľné.
Alexander Veľký umrel v roku 323 pred Kristom a jeho zvláštnu smrť sa pokúšalo vysvetliť niekoľko teórií. Žiadna z nich však neponúkala celý príbeh.
„Obzvlášť zaujímavým bol pre mňa jeden historický zdroj. Podľa neho telo Alexandra nevykazovalo známky rozkladu nasledujúcich šesť dní po jeho smrti. Antickí Gréci verili, že toto je dôkazom jeho božského statusu, no realita mohla vyzerať o trošku inak,“ vysvetľuje Hall.
Pozdržanie rozkladu však nebola jediná zvláštnosť ohľadom Alexandrovej smrti. Predpokladá sa, že pred smrťou trpel horúčkou, bolesťami a progresívnou paralýzou. Autorka štúdie verí, že jeho príznaky sú v súlade s Gullain-Barrého syndrómom alebo skrátene GBS.
Neprehliadnite
Nebol ešte mŕtvy?
Syndróm sa v tele Alexandra Veľkého mohol vyvinúť po nakazení sa baktériou Campylobacter pylori, ktorá je najbežnejším spúšťačom ochorenia a v tej dobe bola mimoriadne rozšírená. Podľa Hall Alexander trpel verziou ochorenia, ktorá spôsobila paralýzu, no nevyvolala bezvedomie či zmätenie. Smrť komplikovalo to, ako antickí ľudia určovali smrť. Namiesto pulzu kontrolovali známky dýchania.
Syndróm GBS ho paralyzoval, no zároveň jeho telo už nepotrebovalo toľko kyslíku. To znamená, že lekári ho nemuseli nájsť. Zároveň mohla zlyhať teplotná regulácia jeho tela a jeho zrenice sa stali rozšírenými a fixovanými.
„Všetky dôkazy poukazujú na to, že sa žiadny zázrak v skutočnosti nestal. Alexander len nebol mŕtvy,“ tvrdí Hall.
Autorka štúdie svojou prácou rozprúdila debatu, no zatiaľ nič nie je jasné. Ak by sa jej teórie potvrdili, mohlo by ísť o najväčší prípad nesprávnej diagnózy úmrtia v histórii ľudstva. Tento objav by zároveň mohol prepísať učebnice. K pravde sa pokúšali dopracovať aj modernejšie analýzy, no jeho smrť stále ostáva záhadou.
Smrť následkom GBS vysvetľuje mnohé zvláštnosti, ktoré sa okolo jeho smrti odohrali, no stále sa čaká na definitívnu štúdiu, ktorá by priniesla jasnú odpoveď ohľadom jeho smrti.
Komentáre