Prvé zábery sú vonku: Čo nás môže teleskop Jamesa Webba naučiť o vesmíre?
Najvýkonnejší vesmírny teleskop generácie sa popasuje aj s jednou z najväčších záhad vesmíru.
Americká NASA v spolupráci s Európskou a Kanadskou vesmírnou agentúrou len pred pár dňami zverejnila prvé zábery z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, najpokročilejšieho teleskopu vo vesmíre. Zábery však neohromia len svojou krásou, ale sú zároveň studnicou informácií, z ktorej budú môcť čerpať vedci po celom svete, informuje portál Phys.
Jednou z prvých uverejnených fotografií je záber typu Deep Field (pozn. redakcie: Hlboké pole). Podobnú fotografiu zaznamenaj aj Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 1995, no pri porovnaní je jasné, že zábery z teleskopu Jamesa Webba sú oveľa detailnejšie. Hlboké pole, ako už názov napovedá, je fotografia, ktorá sa pozerá hlboko do vesmíru. Teleskop sníma relatívne malé pole na nočnej oblohe, v ktorom sa môžu nachádzať tisíce galaxií.
Teleskop Jamesa Webba sa dokáže pozerať do minulosti. Červené oblúky, ktoré môžete na záberoch vidieť, sú extrémne vzdialené galaxie, ktorých svetlo ku nám cestovalo viac ako 13-miliárd rokov. Tieto galaxie vznikali krátko po veľkom tresku, kedy vznikol náš vesmír. Galaxie sa javia ako oblúky kvôli gravitačnej šošovke, ktorú v tomto prípade vytvára hviezdokopa v popredí. Gravitačná šošovka je spôsobená gravitáciou, ktorá má silu ohnúť dráhu svetla.
Záber Deep field však vedcom priblíži aj záhadnú temnú hmotu, čo je neviditeľná látka, ktorá reaguje s vesmírom len pomocou svojej gravitácie. Predpokladá sa, že temná hmota tvorí až 85% hmoty vo vesmíre a gravitáciou prispieva aj k efektu gravitačnej šošovky.
Teleskop Jamesa Webba sa pustí do najväčšej kozmickej záhady
Teleskopu sa však podarilo zachytiť aj stopu vody spolu s oblakmi a oparom nachádzajúcim sa okolo plynného obra WASP-96 b. Táto planéta obieha vzdialenú hviezdu, ktorá je podobná nášmu Slnku. Čo je však oveľa fascinujúcejšie, teleskop Jamesa Webba dovidí aj na malé skalnaté planéty, ktoré by sa svojou kompozíciou mohli podobať na našu Zem. Teleskop analyzuje atmosféry týchto svetov a pokúsi sa zistiť, či sa na nich nachádza voda a iné látky potrebné pre život.
Neprehliadnite
Po prvýkrát v histórii sa podarilo vďaka teleskopu zachytiť detail umierajúcej hviezdy zahalenej planetárnou hmlovinou. S pomocou teleskopu budú môcť astronómovia preskúmať oveľa viac podobných štruktúr a zistiť, čo sa deje s hviezdami po ich smrti. Materiál v planetárnej hmlovine na obrázku v budúcnosti poslúži pri vzniku nových hviezd.
Webb nahliadol nielen do planetárnej hmloviny, no všimol si aj tanec piatich galaxií. Úkaz, ktorý nesie názov Stephan’s Quintet sú v skutočnosti galaxie na kolíznom kurze. Prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba vedci nahliadnu do procesu zlučovania galaxií a supermasívnych čiernych dier v ich jadrách.
Take Five: Captured in exquisite detail, @NASAWebb peered through the thick dust of Stephan’s Quintet, a galaxy cluster showing huge shockwaves and tidal tails. This is a front-row seat to galactic evolution: https://t.co/63zxpNDi4I #UnfoldTheUniverse pic.twitter.com/em9wSJPkEU
— NASA (@NASA) July 12, 2022
Najväčšou výzvou pre teleskop však bude odhaľovanie tajomstiev temnej hmoty a temnej energie zodpovednej za zrýchľujúcu sa expanziu vesmíru. V tomto smere priniesol Hubblov ďalekohľad významné objavy a vedci sa už nemôžu dočkať toho, čo zistia s približne stokrát výkonnejším teleskopom.
Komentáre