Zem by ste za mlada nespoznali: Podľa novej štúdie pripomínala úplne inú planétu
Krátko po jej vzniku bol povrch Zeme pokrytý magmou a atmosféra sa na tú dnešnú ani zďaleka nepodobala.
Pred približne 4.5-miliardami rokov v dobe keď sa planéty Slnečnej sústavy vyvíjali, Zem vyzerala úplne inak ako dnes. Namiesto lesov, jazier a oceánov povrch planéty pokrývala horúca magma. Vedecká komunita sa viac-menej zhoduje na priebehu evolúcie našej planéty, no bodom rozporu sa stáva atmosférická kompozícia.
Vo svojom novom výskume sa vedci z ETH Zürich vedení Paolom Sossim, pokúsili zodpovedať záhadu prvotnej atmosféry Zeme, píše portál švajčiarskej univerzity. Vo svojej štúdii vysvetľujú, že magma na povrchu a atmosféra sa v dobe pred niekoľkými miliardami rokov navzájom ovplyvňovali. Ak teda vedci pochopia jedno, niečo sa dozvedia aj o tom druhom.
Aby rozumeli podmienkam, ktoré pred viac ako štyrmi miliardami rokov na planéte vládli, výskumníci vytvorili v laboratóriu vlastnú magmu. Tá sa zhodovala s kompozíciou zemského plášťa. Materiál so správnou kompozíciou museli zahriať až na dvetisíc stupňov Celzia, aby mohli vytvoriť magmu. Vedci na to potrebovali špeciálnu pec, zahrievanú laserom. Podarilo sa im získať zmes plynov, ktoré by mohli reprezentovať atmosféru planéty pred 4.5-miliardami rokov. Plyny magmu ovplyvnili a každá vzorka sa ukázala byť o čosi iná.
„Hlavným rozdielom je to, do akej miery železo v magme oxidovalo. Ak sa v plyne ovplyvňujúcom magmu nachádzalo veľa kyslíku, železo v magme oxidovalo viac,“ vysvetľuje Sossi.
Druhá Venuša
Výskum ukázal že krátko po vychladnutí mala mladá Zem jemne oxidizujúcu atmosféru. Skladala sa prevažne z oxidu uhličitého, dusíku a sčasti aj z vody. Tlak na povrchu bol v tej dobe približne stokrát väčší ako dnes a rovnako vysoké boli aj teploty. Podľa charakteristík objavených tímom, sa atmosféra mladej Zeme skôr podobala na atmosféru Venuše, než na dnešnú atmosféru.
Vedci sa počas experimentu dopracovali k zaujímavým výsledkom. Naznačujú, že Zem a Venuša začínali veľmi podobne s takmer rovnakým zložením atmosfér. Neskôr však Venuša prišla o svoju vodu, pravdepodobne kvôli polohe a vyšším teplotám. Zem si svoju vodu dokázala udržať a po vytvorení oceánov dokázali vodné plochy z atmosféry vytiahnuť oxid uhličitý.
Neprehliadnite
Zároveň si však vedci všimli niečo zvláštne. Ak sa im podarilo správne odhadnúť atmosféru mladej Zeme, potom je vznik života na nej ešte nepravdepodobnejší. Pracovali s teóriou, ktorá sa nazýva Miller-Ureyov expriment. Podľa tejto teórie mohol blesk zasiahnuť určité plyny, z ktorých sa následne vytvorili aminokyseliny, čo sú základné stavebné kamene života. Podľa výskumu z ETH Zürich by sa však v atmosfére Zeme nenachádzala dostatočná koncentrácia látok na to, aby mohol život vzniknúť takouto cestou. Miller-Ureyov experiment je jednou z populárnejších teórií vzniku života, no existujú aj ďalšie alternatívy – napríklad teória, že dôležité látky pre život ku nám prišli prostredníctvom asteroidu.
Komentáre