SpravodajstvoVeda a výskum

Ako vzniká gravitačná šošovka, ktorá má silu „ohnúť svetlo“?

Správanie fotónov, ale aj iných objektov vo vesmíre môžeme vysvetliť jednoduchým pokusom

Ak sa vo vesmíre nachádza objekt s veľkou hmotnosťou, môžeme pozorovať svetlo, ktoré je kvôli jeho gravitačnej sile narušené. Dráha fotónu, ktorá je väčšinou rovná je zaoblená a vďaka tomu môžeme vidieť objekty, ktoré sa nachádzajú napríklad za hviezdou, alebo čiernou dierou.

Tento efekt sa nazýva gravitačná šošovka a vedci ju používajú na pozorovanie vzdialených galaxií. Objavili sa teórie aj o tom, že aj naše Slnko je v podstate gravitačná šošovka, pomocou ktorej by sme mohli preskúmať blízke exoplanéty. Efekt gravitačnej šošovky Slnka je však oveľa menší, ako efekt gravitačnej šošovky galaxie, či čiernej diery.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Lenže ako je možné že fotón, ktorý nemá žiadnu hmotnosť, je priťahovaný gravitáciou iného objektu? Einstein dokázal, že časopriestor sa môže ohýbať a že každý objekt, ktorý má svoju hmotnosť, spôsobuje zakrivenie časopriestoru okolo seba. Zaujímavý pohľad na gravitáciu priniesol YouTube kanál Apbiolghs. V ich videu sa hovorí, že objekty necítia gravitáciu ako takú, ale svojou dráhou prirodzene nasledujú zakrivený časopriestor.

Vizualizácia gravitácie

Svoje tvrdenia demonštrovali na jednoduchom pokuse: Napli elastickú látku, ktorá predstavovala náš vesmír a do stredu uložili ťažký objekt. V tomto prípade môžeme vidieť Einsteinovu teóriu v praxi – Objekty, ktoré svojou hmotnosťou zakrivujú časopriestor. Následne prednášajúci hodil do tohto „vesmíru“ ľahkú guľôčku. Tá sa začala pohybovať okolo ťažšieho objektu po elipsovitej dráhe. Keď pridal trochu energie, tým že ju hodil do boku, dostali sme niečo, čo pripomína obežnú dráhu planéty.

Gulička po krátkom čase padla do stredu objektu, kvôli odporu vzduchu a iným faktorom, ktoré vo vesmíre nie sú tak dominantné, avšak je pravda, že aj planéty môžu časom stratiť svoju energiu a po špirále padnúť do stredu hviezd, okolo ktorej obiehajú.

Svetlo sa správa rovnako, uviedol aj portál Astronomy. V podstate nie je fotón priťahovaný gravitačnou silou hviezdy, ale nasleduje zakrivený časopriestor, ktorý z rovnej čiary urobí oblúk. Tým pádom sa dráha fotónu stočí smerom k hviezde.

Tento princíp funguje pri všetkých objektoch, ktoré majú svoju hmotnosť, avšak čím masívnejší objekt je, tým je efekt gravitačnej šošovky výraznejší. Príkladom môžu byť čierne diery, ktoré sú tým najextrémnejším prípadom. Video vyššie ukazuje, ako by gravitačná šošovka mohla v tomto prípade vyzerať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close