Prečo niektorí ľudia prežívajú šťastie, keď sú na smrteľnej posteli?
Prečo ľudia v posledných dňoch života majú tendenciu byť šťastní? Svoj názor poskytol klinický psychológ.
Viacero ľudí už písalo alebo rozprávalo o svojich zážitkoch a pocitoch, keď sa ocitli zoči-voči smrti. Platí to hlavne, ak čelili nevyliečiteľnej chorobe. Ako približuje portál The Conversation, počas svojich posledných dní majú ľudia tendenciu spomenúť niečo, čo sa môže zdať na prvý pohľad zvláštne. Hovoria, že sa cítia šťastní.
Ako vysvetľuje klinický psychológ, pre väčšinu ľudí, ktorí nie sú v rovnakej situácii, sa môže zdať predstava šťastia počas posledných dní života naozaj bizarná. Opak je však pravdou. Ako psychológ hovorí, tieto pocity sa objavujú pomerne často. Lenže prečo je to tak?
Množstvo výskumov naznačuje, že strach zo smrti sa nachádza v nevedomom centre toho, čo nás robí ľuďmi. Jeden z tých novších naznačuje, že je rozdiel medzi tým, ak o možnej smrti len rozmýšľame, ako keď jej čelíme zoči-voči. Výskumníci pozorovali, že ľudia, ktorí sa blížia do poslednej fázy svojho života, väčšinou používajú pozitívnejšie slová, keď hovoria o svojich pocitoch a zážitkoch.
“Usudzujeme, že keď prechádzame smrťou, môže ísť o oveľa príjemnejší zážitok alebo aspoň menej nepríjemný zážitok, než si predstavujeme,” tvrdia autori výskumu.
Šťastie zoči-voči smrti
Jedným z prípadov je pacient menom Simon Boas, ktorý sa pre televíziu BBC vyjadril, ako vníma svoj život s rakovinou a hlavne ako sa cíti počas posledných dní svojho života. Boas povedal, že sa cíti rovnako šťastný, akým bol celý život.
Tento muž ďalej prezradil, že je dôležité užívať si život a dávať do popredia zmysluplné zážitky. Ďalej naznačil, že ak prijmeme smrť, potom môžeme život oceniť viac. Aj napriek bolesti a komplikáciám si Boas dokázal udržať veselú a pozitívnu náladu. Veril, že jeho prístup bude podporou pre manželku a rodičov počas ťažkých časov, ktorými všetci prechádzali.
Neprehliadni
Téme smrti sa venovali aj dva nedávne výskumy, ktoré zisťovali u ľudí blížiacich sa k smrti, čo pre nich znamená šťastie. Väčšina ľudí hovorila o vzťahoch, vychutnávaní si jednoduchých vecí, držať si pozitívnu náladu alebo aby sme namiesto krátkodobých slastí hľadali význam a naplnenie.
Smrť nie je hlavným dôvodom nášho smútku
Keď sa človek stretne zoči-voči smrti, častokrát ho ani len netrápi predstava samotnej smrti. Skôr nás najviac trápia tie veci, ktoré už nebudeme môcť urobiť.
“Mal som pacienta, volajme ho Johan. Keď som sa s ním stretol, prvýkrát bol absolútne v poriadku, no len trochu kríval. Druhýkrát prišiel Johan o barlách, pričom mi prezradil, že jedna noha začala zaostávať a že sa nemôže spoľahnúť na svoju rovnováhu. Stále však dúfal, že sa mu podarí prejsť na bicykli okolo hory Mont Blanc. Opýtal som sa ho, aké sú jeho najväčšie starosti a rozplakal sa. Povedal, že sa bojí, že nebude mať možnosť osláviť narodeniny na budúci mesiac,” rozpráva psychológ.
Choroba sa zhoršovala, no postoj Johana sa naopak zlepšoval. Zmieril sa, že už nebude môcť prejsť okolo Mont Blancu. Uspokojil sa ale tým, že si pozrie videá iných, ako robia to isté. K tomu si povedal, že si kúpi drahý bicykel, po ktorom vždy túžil, no zakaždým radšej investoval do praktickejších vecí. Johan povedal, že hoci vie, že sa na bicykel nikdy neposadí, môže ho mať aspoň v obývačke a pozerať sa naň. Hoci psychológovia zatiaľ nedokážu presne povedať, prečo sa cítime tak, ako sa cítime, možno vedomie toho, že sú naše dni spočítané, nám vie poskytnúť inú perspektívu do života a naučiť nás, ako ho vnímať pozitívnejšie a ako viac oceniť čas, ktorý nám na tomto svete ešte ostáva.
Komentáre