Máme veľké a inteligentné mozgy, platíme za to ale privysokú daň
Výskumníci zistili, že za inteligenciu človek zaplatil vysokú daň, a to, že náš mozog je citlivejší na úpadok spôsobený starnutím.
Naša inteligencia je niečo, čo nám dovolilo nielen prežiť v prostredí, v akom sme sa nachádzali, no neskôr nájsť spôsoby, ako toto prostredie pretvoriť k obrazu svojmu.
Táto vlastnosť nám neskôr dovolila vybudovať väčšie spoločenstvá a eventuálne aj civilizáciu, ktorá sa rozprestiera po celej zemeguli. V porovnaní s ostatnými živočíšnymi druhmi máme obrovskú výhodu, no ako naznačuje nová štúdia, táto výhoda má aj svoju negatívnu druhú stránku.
Portál Science Alert upozorňuje na štúdiu, podľa ktorej sú naše inteligentné mozgy oveľa náchylnejšie na úpadok.
“Táto dodatočná neurologická kapacita, ktorú sme si vyvinuli pred približne 6-miliónmi rokov, keď sme sa oddelili od našich najbližších evolučných predkov, spôsobila to, že naša šedá hmota je náchylnejšia na dopady starnutia,” hovoria vedci.
Ľudia trpia najviac
V rámci výskumu vedci využili snímky MRI vyšetrení 189 šimpanzov a 480 ľudských mozgov. Následne vytvorili algoritmy, ktoré im dovolili porovnať objem šedej hmoty týchto dvoch druhov. Popri tom sledovali aj rozdiely medzi mozgami šimpanzov, paviánov a makakov.
Výskumníci nenašli žiadne spojenie medzi expanziou mozgu a mozgovým úpadkom spôsobeným vekom medzi šimpanzmi a paviánmi. Pri porovnaní šimpanzov s makakmi dokonca našli stopy zlepšenia. Inými slovami povedané, toto porovnanie ukázalo, že len naša jedinečná evolúcia mozgu spôsobila to, že sme náchylnejší na degeneráciu mozgu v pokročilom veku.
Neprehliadnite
“Prefrontálny kortex hrá dôležitú úlohu pri vyšších kognitívnych funkciách, napríklad jazyku, pracovnej pamäti alebo exekutívnej kontrole. Čím väčšia expanzia prefrontálneho kortexu, tým je mozog náchylnejší na úpadok postupom starnutia,” tvrdí Sam Vickery, jeden z autorov štúdie.
Mozog človeka sa vyvíjal iným spôsobom ako ten šimpanzí. V prípade šimpanzov ale môžeme hovoriť, že majú oproti makakom alebo paviánom niektoré mozgové regióny väčšie. Tieto mozgové regióny však majú na starosti zmyslové informácie a pohyb. To môže vysvetľovať, prečo šimpanzy dokážu lepšie ovládať nástroje ako zvyšné dva skúmané druhy.
Starnutie človeka
Čo sa ale človeka týka, čím sme starší, špecifické vzorce mozgovej aktivity sa menia. Tieto zmeny sa môžu zhoršiť rôznymi neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Prefrontálny kortex je prvým, ktorý je zasiahnutý zmenami spôsobenými vekom.
Nová štúdia nepriamo, ale zaujímavým spôsobom, podporuje teóriu, podľa ktorej sú regióny mozgu, ktoré ukončia vývoj ako posledné, prvými, ktoré zasiahne úpadok spôsobený vekom. Prefrontálny kortex nie je jediným. Tieto regióny sa však vyznačujú o niečo menšou hustotou neurónov. Autori štúdie naznačujú, že to môže prispieť ku krehkosti buniek v tejto oblasti. Dodávajú, že aj šimpanzy prichádzajú o časť šedej hmoty postupom času, no v ich prípade nie je strata tak výrazná ako u nás.
Autori zároveň upozorňujú, že všetky MRI snímky šimpanzov pochádzali od samíc, čo môže skresliť výsledky štúdie. Preto potrebujú ešte ďalšie výskumy, ktoré by pracovali s vyrovnanejšou vzorkou, v rámci každého sledovaného druhu.
“Ak sa výsledky našej štúdie potvrdia, známa veta “s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť”, dostáva úplne nový význam. Znamenalo by to, že ak si chceme zachovať neuveriteľné schopnosti nášho mozgu, musíme sa o neho jednoducho starať lepšie a venovať viac času a úsilia tomu, aby sme udržali mozog v najlepšom možnom stave, ako to len ide,” hovoria vedci.
Vedci v druhej polovici augusta predstavili štúdiu, ktorá by nás mohla priniesť bližšie k lieku proti neurodegeneratívnym ochoreniam a pomôcť nám udržať mozog v čo najlepšom možnom stave. Predstavili liek, ktorý dokáže vyčistiť škodlivý proteín, ktorý sa hromadí v mozgu pri Alzheimerovej alebo Parkinsonovej chorobe. Viac sa o zázračnom lieku môžeš dozvedieť v tomto článku.
Komentáre