Veľký tresk nedokáže vysvetliť všetko, tvrdia vedci: Nová teória môže ukázať, ako vesmír skutočne funguje
Výskumníci v novej štúdii prinášajú teóriu, ktorá dokáže vysvetliť prečo je vesmír tak plochý.
Najznámejšia a najakceptovanejšia teória hovorí, že sa náš vesmír začal pred 13,8-miliardami rokov, gigantickou explóziou, ktorú nazývame veľký tresk.
Veľa ľudí a čoraz väčšie množstvo odborníkov, sa však začalo zaujímať aj o to, či niečo existovalo aj pred veľkým treskom a ako to niečo mohlo vyzerať. Naše najlepšie teórie ale predpokladajú, že veľký tresk bol počiatkom všetkého času a priestoru.
Popularitu však získava aj hypotéza, podľa ktorej je náš vesmír cyklický a naprieč celou svojou históriou prechádzal érami expanzie, kontrakcie a veľkých treskov. Túto teóriu spopularizoval aj jeden z najväčších odborníkov v rámci fyziky, Sir Roger Penrose.
Veľký tresk nevysvetľuje všetko
Portál IFL Science dáva do pozornosti výskum, podľa ktorého by hypotéza cyklického vesmíru, presnejšie jeho recyklácia s každým veľkým treskom, mohla vysvetliť, prečo je vesmír tak “plochý”. Autori štúdie poukazujú vo svojej práci na niekoľko veľkých problémov, ktorým momentálne čelí odbor kozmológie. Jednou z najväčších vesmírnych záhad je popri temnej hmote a energii aj to, prečo vesmír vyzerá veľmi plocho.
Možno aj ty rozmýšľaš nad tým, čo to v kontexte vesmíru znamená plochosť. Ako vysvetľuje americká NASA, hustota vesmíru určuje jeho geometriu. Ak hustota vesmíru prekračuje kritickú hustotu, tvar vesmíru pripomína povrch gule. Znamená to, že pôvodne paralelné línie fotónov sa postupne zbližujú a nakoniec sa prekrížia, pričom sa vrátia do začiatočného bodu.
Neprehliadnite
Ak je hustota vesmír menšia ako kritická hodnota, geometria je otvorená, teda nekonečná, a pripomína skôr sedlo koňa. Ak sa ale hustota vesmíru rovná jeho kritickej hustote, vesmír je prakticky rovný ako list papiera a takto sa rozpína až donekonečna. V praxi to znamená, že paralelné dráhy fotónov navždy ostanú paralelné, samozrejme, ak na ne nevplýva nejaká iná sila.
Výskumníci s veľkou mierou istoty predpokladajú, že existujeme v paralelnom vesmíre. To zjednodušuje naše výskumy, no zároveň prináša svoje vlastné problémy. Ako sme spomenuli na začiatku, vesmír má približne 13,8-miliárd rokov. V súčasnom veku sa hustota vesmíru veľmi blíži jeho kritickej hustote. Znamená to, že priestor je viac-menej rovný ako list papiera.
Problém nastáva, ak sa presunieme v čase do obdobia krátko po veľkom tresku. Tu vedci po prvýkrát narazili na to, prečo môže plochý vesmír predstavovať problém. Krátko po veľkom tresku by bola hustota nad kritickou hustotou, preto vedci nedokázali vysvetliť, prečo vznikol plochý vesmír, aký pozorujeme dnes.
Náš vesmír sa odráža v cykloch
Autori novej štúdie sa v rámci svojej práce lepšie pozreli na teóriu, ktorá sa podobá na Penroseovu ideu cyklického vesmíru, no podľa tejto teórie sa náš vesmír “odráža” a preskakuje medzi dvoma rôznymi stavmi. Prvým je horúci a hustý stav, ktorý sa podobá na podmienky krátko po veľkom tresku. Druhý je vesmír, aký vidíme existovať dnes.
Podľa teórie vesmír prechádza medzi týmito dvoma stavmi. Autori štúdie vysvetľujú, že v takejto situácií by mohli vzniknúť takzvané primordiálne čierne diery, ktoré by vznikali v škále rôznych hmotností.
Tieto primordiálne čierne diery by vznikali v období horúceho a hustého vesmíru. Množstvo týchto primordiálnych čiernych dier by malo hmotnosť asteroidu, čo znamená, že by boli mimoriadne malé. Autori štúdie sa domnievajú, že takéto objekty by mohli teoreticky vysvetliť existenciu temnej hmoty, jednej z najväčších záhad vesmíru.
Hoci nová hypotéza ponúka zaujímavý pohľad na evolúciu vesmíru, tradičný model, ktorý pracuje s veľkým treskom a následnou expanziou, zatiaľ vysvetľuje evolúciu vesmíru o niečo lepšie, hoci aj ten má svoje problémy. Autori výskumu ale tvrdia, že ďalšia generácia detektorov gravitačných vĺn nám môže pomôcť existenciu primordiálnych čiernych dier overiť. Na ne si však ešte nejakú dobu počkáme.
Komentáre