Prečo je objavenie „ničoho“ vo vedeckých prácach tak extrémne dôležité?

Nie každá vedecká práca musí obrátiť svet hore nohami a zmeniť spôsob nášho rozmýšľania.

Objavenie ničoho je vo vedeckých kruhoch dôležité
Zdroj: Wikimedia, NASA

Zdá sa, že takmer každý týždeň prichádzajú nejaké prevratné vedecké objavy. Za krátky čas ľudstvo dokázalo potvrdiť existenciu čiernych dier, ktoré lámu zákony našej fyziky. Dokonca sa nám podarilo jednu z nich aj odfotiť. Briliantní vedci našli spôsob, ako upraviť DNA alebo objavili Higgsov bozón.

Všetky tieto míľnikové vedecké práce, no málokedy počujeme o tom, ako niekoľko rokov tvrdej práce viedlo k nejednoznačným výsledkom. Málokedy počujeme o tom, že vedecká štúdia nezistila odpovede na otázky, ktoré si položila. Vo vedeckých kruhoch sa takéto výsledky označujú ako nulové alebo neplatné, píše portál Science Alert.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Áno, je ťažké publikovať štúdiu, ktorej sa nepodarilo zistiť nič, no tieto štúdie sú základom vedeckého pokroku. Nútia vedcov vyhnúť sa rovnakým chybám, skúsiť nový prístup, alebo sa zamerať na niečo iné. Hoci predchádzajúca štúdia nezistila nič, aj to nič môže vedcov veľa naučiť.

„Chápeme, že v súčasnosti je publikovanie nulových výsledkov vo vedeckých časopisoch veľkým problémom. Jeho riešenie však nie je také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať. Je jednoduché získať nulový výsledok len tým, že ste spravili zlý experiment,“ vyjadril sa psychológ Marcus Munafó z University of Bristol.

Dva druhy nulových výsledkov

Hlavnou úlohou vedy je priniesť správnu odpoveď na problém, ktorému čelíme. Cestu k správnemu riešeniu môžu vydláždiť aj nulové výsledky. Na svete však existuje množstvo prác, ktoré nepostupovali správnym smerom a ak by sa im venovala pozornosť, cesta k odpovedi by začala byť mätúca. Je rozdiel, ak vedci postupovali správne a nedokázali zistiť nič nové, alebo ak už od základu išli zlou cestou.

Dobrým príkladom je interferometria gravitačných vĺn. Detekcia gravitačných vĺn je sama o sebe veľmi delikátny proces. Gravitačné vlny sú veľmi slabé a existuje množstvo zdrojov šumu, ktoré ich môžu utopiť. Ak ich nedokáže gravitačný detektor LIGO odfiltrovať, nedokáže získať jasný výsledok.

Ak detektor nedokáže vylúčiť zdroje šumu, tomu sa hovorí nulový výsledok. Nie je to o tvrdení, že sme gravitačné vlny nezachytili, ale o tom, že nemôžeme s istotou povedať, že sme ich zachytili. Nulové výsledky sú oceňované hlavne v obore astronómie. Aj keď sa vedcom nepodarí objaviť nič nové, budúce experimenty môžu na ich nulovom výsledku stavať ďalej.

V iných odboroch sa však nulové výsledky vnímajú inak. Ide o odbory, ktoré sú založené viac kvalitatívne (pozn. redakcie: Menej výsledkov, ale idú viac do hĺbky), ako kvantitatívne (pozn. redakcie: Viac výsledkov, avšak nie sú až tak rozpracované do hĺbky). Sú to napríklad behaviorálne vedy, alebo medicína. Ak sa v týchto oboroch nepodarí nájsť dôkaz nejakého javu, vo väčšine prípadov to znamená, že ide o jav, ktorý je príliš malý na to, aby niečo zmenil.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre