Vedci sa mohli mýliť: Naša planéta bola oveľa nepriateľskejšia k životu, než si mysleli
Najväčším nepriateľom mohlo byť naše Slnko.
Moderná veda nám umožňuje nahliadnuť miliardy rokov do minulosti našej planéty a zistiť, aké podmienky ju v tej dobe charakterizovali. Nová štúdia ale naznačuje, že sme našu modrú planétu trochu podcenili, lebo mohla byť oveľa nepriateľskejšia, než sa predpokladalo, píše portál Science Alert.
Presnejšie vedci podcenili množstvo ultrafialového žiarenia, ktoré dopadlo na povrch našej planéty. Podľa novej štúdie ho mohlo byť až desaťnásobne viac. V rámci štúdie sa vedci zameriavali na posledných 2.4-miliárd rokov, po náraste hladín kyslíku v našej atmosfére. V tomto období nastala takzvaná veľká oxidačná udalosť a zvýšila sa úroveň kyslíku nielen v našej atmosfére, ale aj v našich oceánoch.
„Dnes už vieme, že UV radiácia môže mať na život katastrofický dopad. UV žiarenie spôsobuje rakovinu kože pri ľuďoch. Niektoré živočíchy ale majú obranné mechanizmy a dokážu obnoviť časť poškodenia, ktoré ultrafialové svetlo spôsobí,“ vyjadril sa astrofyzik Gregory Cooke, z University of Leeds.
Neznamená to ale, že boli vyššie hladiny UV žiarenia pre vývoj života prekážkou. Táto fáza mohla slúžiť ako prirodzený výber druhov, ktoré sú lepšie prispôsobené na väčšie dávky radiácie. Lenže prečo bolo na Zemi viac UV žiarenia? Predpokladá sa, že naša Zem mala v minulosti slabšiu ozónovú vrstvu, ktorá pohlcuje radiáciu.
Hodnota ozónu závisí od niekoľkých faktorov, ale kyslík hrá v tomto procese dôležitú úlohu. V minulosti sa predpokladalo, že 1% z dnešnej koncentrácie kyslíku boli dosť na to, aby vytvorili silnú ozónovú vrstvu. Počítačové simulácie ale ukázali, že na vytvorenie hrubej ozónovej vrstvy bolo potrebných 5-10% z dnešnej hladiny kyslíku.
Za posledných 2.4-miliárd rokov teda existovali dlhé obdobia, kedy naša Zem nemala dostatočnú ozónovú vrstvu.
Neprehliadnite
„Ak sú naše modely správne, potom existuje obdobie, trvajúce asi miliardu rokov, kedy sa Zem doslova kúpala v ultrafialovom žiarení. To mohlo mať zaujímavý dopad na evolúciu,“ tvrdí Cooke.
Ako bol na tom život?
Zvýšené úrovne UV svetla mohli mať vplyv aspoň na jedno z masových vymieraní života na našej planéte. Hoci v tom období mohlo mať ultrafialové žiarenie zaujímavý dopad na evolúciu, vo všeobecnosti platí, že je to žiarenie, spôsobujúce deštrukciu na molekulárnej úrovni.
Ozónová vrstva, tak ako ju viac-menej poznáme dnes, mohla vzniknúť pred približne 400-miliónmi rokov. V tejto dobe sa hladiny kyslíku dostali na dnešné hladiny a začali sa vyvíjať komplexné organizmy. Stále však čelili tvrdším podmienkam, než život v súčasnosti.
V rámci štúdie vedci vyzývajú, aby sa prekontrolovali hladiny ozónu v našej atmosfére. Dnes čelíme iným podmienkam, napríklad zväčšujúcej sa jasnosti Slnka, ktoré musia vedci vo svojich modeloch zohľadniť. Aj naďalej však budú zisťovať, ako sa život v minulosti mohol vyvíjať aj napriek väčšej hladine UV žiarenia.
Komentáre