Našla NASA na Marse život? Toto vedcom prezradil zatiaľ najfascinujúcejší objav na planéte
Vedci z NASA objavili vzorku, ktorá viacerými spôsobmi naznačujú existenciu mikroskopického života na Marse.
Americká vesmírna agentúra NASA oznámila, že na Marse po prvýkrát objavila potenciálne biologické stopy. Tie našla v kameni, ktorý sa vyznačoval zvláštne zafarbenými bodkami. Tie mohli potenciálne vzniknúť činnosťou mikroorganizmov, informuje The Conversation.
Znamená to, že našla NASA na Marse stopy dávneho života? Ken Farley, jeden z vedcov pracujúcich na misii Perseverance, ktorá skalu odhalila, opisoval vzorku ako “najzáhadnejšiu, najkomplexnejšiu a potenciálne najdôležitejšiu vzorku, akú rover skúmal”.
Rover Perseverance je súčasťou misie Mars 2020, ktorá bola špecificky vytvorená na to, aby hľadala potenciálne dôkazy o existencii života na planéte. Vedci môžu argumentovať, že sa misia podarila, lebo nedávno skutočne našli potenciálny dôkaz o existencii života na červenej planéte. Znie to fascinujúco, no neznamená to, že vedci skutočne dokázali, že život na Marse kedysi dávno existoval. Ešte musia vykonať veľa analýz na to, aby sa dopracovali k definitívnej odpovedi.
Život na Marse
Viaceré dôkazy naznačujú, že pred miliardami rokov vyzeral Mars úplne inak ako dnes. Planéta mala hustejšiu atmosféru, prijateľnejšie teploty, vodu a v mnohom sa podobala na našu Zem. Nakoniec ale Mars prešiel globálnou zmenou, ktorá planétu podobnú Zemi premenila na vyprahnutý a mrazivý svet, akým je Mars dnes.
Výskumníci predpokladajú, že ak boli niekedy podmienky na Marse podobné podmienkam na Zemi, potom existuje šanca, že sa na planéte vyvinul mikroskopický život. Vedci nepočítajú s ničím komplexnejším, pretože planéta nemala dostatok času na to, aby sa vyvinuli zložitejšie organizmy.
Neprehliadni
Ak ale mikroskopický život na Marse existoval, potom po sebe mohol zanechať dôkazy, ktoré nám to pomôžu potvrdiť. Rover Perseverance pristál v kráteri Jezero, ktorý mohol byť kedysi dávno jazerom a domovom pre tieto mikroskopické formy života. Je preto najlepším miestom, kde by sme mohli stopy po prastarých mikróboch nájsť.
Dôležitá vzorka
Skalu, ktorú rover Perseverance objavil, pomenovali výskumníci “Cheyava Falls”, po vodopáde v americkom štáte Arizona. Ide o červenkastý blok, ktorý je obohatený o organické molekuly. Okrem toho má skala paralelné biele “žilky” medzi ktorými sa nachádzajú milimetrové biele bodky s tmavým okrajom.
Organické molekuly môžu vzniknúť aj cez nebiologické reakcie, ktoré prebiehali na Marse pred miliardami rokov. Vedci zároveň vysvetľujú, že jednoduché nebiologické organické molekuly sú vo vesmíre bežné.
V rámci tohto objavu ale vedci hovoria o naozaj “zaujímavom objave”. Mohlo by ísť o biologické molekuly, no na to potrebujú vedci analyzovať vzorky v laboratóriách na Zemi. Biele žilky sa skladajú zo síranu vápenatého, ktorý vznikol v období, keď voda tiekla voda. Opäť ide o štruktúry, ktoré sa v horninách Marsu objavujú často.
Posledným fascinujúcim objavom sú biele fliačky, ktoré vedci nazývajú aj leopardie bodky. Aj v tomto prípade ide o štruktúru, ktorú na Zemi pozorujeme pomerne často. Leopardie bodky sa objavujú na červených horninách, ktoré obsahujú oxidované železo. Chemické reakcie môžu železo premeniť na menej oxidovanú verziu a vtedy sa stáva rozpustným. Následne voda odnesie pigment preč a po sebe zanechá len biele miesto.
Na Zemi sú tieto procesy zapríčinené baktériami, ktoré používajú oxidované železo ako zdroj energie. Na Marse mohli baktérie použiť organickú hmotu v hornine na to, aby dokončili potrebnú chemickú reakciu.
Vedci zároveň podotýkajú, že hoci ide o fascinujúci objav, podobné biele bodky môžu vzniknúť aj bez prítomnosti života, preto sú vedci opatrní. Zatiaľ vedci nemôžu povedať nič jednoznačné. V príprave je však ambiciózna misia, ktorá by sa mala po vzorky zastaviť a priniesť ich späť na Zem. Otázne ale je, či sa táto misia podarí a ak áno, či skutočne dokáže priniesť vzorky späť na Zem.
