Smutný osud ľudstva ako druhu: Myšlienkový experiment naznačuje, že sme v našej galaxii sami
Objavuje sa nová štúdia, ktorá použila jednoduchý myšlienkový experiment na to, aby zistila, aká je šanca, že sme vo vesmíre sami.
Sme vo vesmíre sami? Len v našej galaxii, Mliečnej dráhe, sa nachádza nespočetné množstvo hviezd a ešte viac planét. Ak si k tomu pripočítame nespočetne veľké množstvo galaxií vo vesmíre, šanca, že sme sami sa blíži k nule. Lenže je to naozaj tak?
Aj napriek dekádam pátrania po inteligentnom živote sme nenašli jediný dôkaz, ktorý by poukazoval na to, že okrem ľudí existuje vo vesmíre aj iný inteligentný život. Portál IFL Science však poukazuje na zaujímavý myšlienkový experiment. Jeho výsledkom je, že aspoň v našej galaxii sme jedinou inteligentnou civilizáciou.
Na to, že vo vesmíre by mal existovať aj iný život, no zatiaľ sme žiaden nenašli odkazuje aj známy Fermiho paradox. Ten rokmi získal niekoľko rôznych vysvetlení, od desivých až po celkom realistické.
V Mliečnej dráhe môžeme byť sami
Nová práca začína jednoduchým myšlienkovým experimentom, ktorý navrhol fyzik Edwin Jaynes ešte v roku 1968. Podstatou tohto experimentu je myšlienka laboratória, v ktorom sa nachádza rada veľkých skúmaviek naplnených vodou. Do týchto skúmaviek máš vložiť neznámu látku a pozorovať, či sa vo vode rozpustí.
Za týchto podmienok môžeme očakávať dva výsledky, buď sa rozpustí v každej skúmavke alebo v ani jednej. Ak by sa ale látka rozpustila len v polovici skúmaviek, potom by sme mohli tvrdiť, že drobné rozdiely v teplote a tlaku v laboratóriu boli dostatočné na to, aby sa látka rozpustila. Inými slovami, podmienky boli jemne vyladené na to, aby sa táto “substancia X” rozpustila vo vode.
Neprehliadni
Ako to súvisí s mimozemským životom?
Nová práca ďalej hovorí, aby sme si rovnakú situáciu predstavili s našou galaxiou. V nej nájdeme veľa planét, ktoré majú podobnú gravitáciu, kompozíciu, chemické zloženie a klímu.
“Samozrejme, že naprieč gigantickým vesmírom sa podmienky môžu o trošku líšiť. Zároveň ale môžeme predpokladať, že v pozemských podmienkach život vznikne buď takmer stále alebo nikdy. Rovnako ako v prípade skúmaviek v laboratóriu, bolo by nelogické predpokladať, že za rovnakých podmienok život na planétach rovnakých ako Zem vznikne len v 50% prípadov,” vysvetľujú výskumníci.
Vedci zároveň priznávajú, že momentálne nemáme dostatok informácií o tom, aby sme hovorili o živote na menších škálach. Môže to byť, že mikróby vzniknú v takmer všetkých prípadoch, no na vznik inteligentného života sa vyžadujú jemne vyladené faktory. Z histórie našej planéty ale vieme, že komplexný mnohobunkový život existoval na Zemi len približne 600-miliónov rokov.
“To môže naznačovať, že skok z jednobunkového na mnohobunkový život môže byť vzácny,” tvrdia vedci.
V galaxii môžeme byť sami
Autori štúdie ďalej vysvetľujú, že nemôžeme ani našu vlastnú existenciu považovať za dôkaz toho, že vesmír je plný inteligentných civilizácií. Ľudstvo môže byť len jeden z mimoriadne vzácnych prípadov toho, že sa na planéte zrodil život.
“Ak by sme žili v galaxii, v ktorej inteligentný život vznikne takmer zakaždým. Potom by sme naprieč Mliečnou dráhou videli dôkazy, ktoré nám naznačujú prítomnosť mimozemskej civilizácie. Tieto znaky ale nevidíme, preto si myslíme, že žijeme v galaxii, kde je vznik inteligentného života mimoriadne vzácny,” dodávajú autori.
Možno vesmír nie je plný exotických mimozemských tvorov, ako v kultových Hviezdnych vojnách alebo Star Treku. Autori však poznamenávajú, že ešte nič nemusí byť stratené. Inteligentný život v Mliečnej dráhe môže byť síce vzácny, no keď už raz vznikne, potom napreduje mimoriadne rýchlo.
Mimozemské civilizácie sme ešte neobjavili preto, lebo sme vznikli v kúte Mliečnej dráhy, kde sa ešte nestihli dostať. Autori štúdie preto vysvetľujú, že po mimozemskom živote by sme nemali pátrať v našom vesmírnom susedstve, ale ďaleko od nás.
Komentáre