„Čas je len ilúziou,“ tvrdí ambiciózny výskum: Vedci vysvetlili, ako môže vznikať
Nová štúdia hovorí, že čas ako ho poznáme neexistuje, no je len ilúziou, ktorá vychádza z kvantového sveta.
Čo je to čas? Túto otázku sa pýtajú aj najväčšie hlavy sveta, no zatiaľ čo niektorí veria, že ide o neoddeliteľný prvok vesmíru, iní majú o niečo odlišnejšie predstavy.
Nie je vôbec zvláštne myslieť si, že čas je niečo, čo sme vymysleli, aby sme sa mohli lepšie orientovať počas dňa, týždňov alebo rokov, no nech sa pozrieme do akéhokoľvek kúta vesmíru, všade vidíme, že deje majú svoj začiatok, stred a koniec, pohybujú sa po časovej osi.
Portál Live Science ale upozorňuje na nový fascinujúci výskum, podľa ktorého čas neexistuje, no je ilúziou, ktorá vychádza z kvantového sveta. Presnejšie tvrdia, že vychádza z kvantového stavu, ktorý nazývame kvantové previazanie.
Ako sme už spomenuli na začiatku, pravá podstata času robí vedcom problémy už dlhú dobu. Najväčší problém je, že práve čas sa správa podľa našich dvoch najlepších teórií na popísanie vesmíru zakaždým inak. Aj to bráni vedcom v zjednotení všeobecnej relativity a kvantovej fyziky do jednej “teórie všetkého”.
Nová štúdia ale naznačuje, že čas je dôsledok kvantového previazania, zvláštneho spojenia medzi dvoma vzdialenými časticami. Kvantové previazanie hovorí, že keď sa zmení jedna častica, druhá kvantovo previazaná častica sa okamžite zmení tiež, bez ohľadu na vzdialenosť medzi nimi. Ak by sa previazané častice nachádzali na odlišných koncoch vesmíru, táto zmena by taktiež prebehla instantne, čo značí, že informácia o zmene častice sa presúva rýchlejšie ako svetlo. Aj preto Albert Einstein nazýval kvantové previazanie “desivá akcia na diaľku”.
Neprehliadni
“Existuje spôsob, ako by sme mohli čas vnímať tak, aby bol konzistentný so zákonmi klasickej fyziky a kvantovej fyziky. Tým spôsobom je chápať čas ako manifestáciu kvantového previazania,” vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Alessandro Coppo.
Coppo vysvetlil, že korelácia medzi hodinami a určitou sústavou vytvára ilúziu času, ktorý je dôležitou súčasťou našich každodenných životov.
Dve tváre času
Kvantová mechanika, naša najlepšia teória pre mikroskopický svet, hovorí, že čas je fixný fenomén. Ide o nemeniaci sa prúd, smerujúci z minulosti do prítomnosti. Pritom je však externý s ohľadom na zvláštne a neustále sa meniace kvantové systémy. Vnímať ho môžeme len pri pohľade na vonkajšie entity, napríklad pri sledovaní pohybu hodinovej ručičky.
Einstein mal však diametrálne odlišnú predstavu o čase. Vo svojej teórii relativity, najlepšej teórii pre “veľký” svet, uviedol, že čas je neoddeliteľne previazaný s priestorom a môžeme ho natiahnuť a stlačiť, keď sa pohybujeme veľmi rýchlo alebo sa nachádzame pri silnom zdroji gravitácie. Tu sa definície času stretávajú a nesúhlasia spolu.
Nová definícia času
Výskumníci chcú problém času vyriešiť na základe teórie, ktorá bola prvýkrát prednesená v roku 1983. Táto teória sa nazýva Pageov a Woottersov mechanizmus a predpokladá, že čas vzniká pre jeden objekt cez kvantové previazanie s druhým objektom, ktorý slúži ako hodiny. Pre kvantovo nepreviazaný systém čas neexistuje. Tento systém vníma vesmír ako zamrznutý na mieste, nemeniaci sa.
Výskumníci v rámci štúdie skúmali dva previazané, no neinteragujúce kvantové stavy. Prvým bol vibrujúci harmonický oscilátor a druhým sada drobných magnetov, ktoré slúžili ako hodiny. Tu sa ukázalo, že túto sústavu možno perfektne popísať Schrodingerovou rovnicou predpovedajúcou správanie kvantových objektov.
Namiesto času nová verzia rovnice opisovala stav magnetov, ktoré slúžili ako hodiny.
Tento prístup nie je vo svete vedy nič nové, no ďalší krok vedcov bol. Autori štúdie následne predpokladali, že magnetické hodiny a harmonický oscilátor boli makroskopické objekty, teda “veľké objekty”. Rovnice preložili vedci do oblasti klasickej fyziky a tu sa ukázalo, že čas môže byť dôsledkom kvantového previazania, dokonca aj pri objektoch vo väčšej škále.
“Pevne veríme, že správny a logický prístup je začať z kvantovej fyziky a hľadať spôsoby, ako ju napojiť na klasickú fyziku, nie naopak,” tvrdia výskumníci.
Čo na to ostatní vedci?
Iní experti v oblasti kvantovej a klasickej fyziky považujú Pageov a Woottersov mechanizmus za fascinujúcu myšlienku. Rovnako považujú za fascinujúcu aj prácu týchto vedcov. Napriek tomu tvrdia, že by sme mali byť opatrní, pretože zatiaľ táto teória neponúkla nič, čo by sme vedeli otestovať.
Nová práca ponúka fascinujúci pohľad na čas, ktorý má potenciál zmeniť to, ako vnímame vesmír okolo nás. Napriek tomu ide len o sľubný začiatok a vedcov čaká ešte veľa práce.
Komentáre