Minulosť Marsu bola pravdepodobne mrazivejšia, než sme čakali: Vzorky z krátera Gale sa najviac podobajú na túto oblasť
Vzorky pôdy z kanadského Neufoundlandu naznačujú, že minulosť Marsu mohla byť úplne iná, než sme doteraz predpokladali.
Mnohí odborníci veria, že v dávnej minulosti sa Mars mohol na našu planétu podobať viac, než ako je tomu dnes. Dôkazy naznačujú, že krátko po vzniku mala dnes pustá a mrazivá planéta hustejšiu atmosféru, prijateľnejšie teploty a vodu.
Výskumníci z inštitútu DRI publikovali výskum, podľa ktorého podmienky na mladom Marse neboli až tak ideálne, ako by sme si mohli myslieť. Svoje tvrdenia zakladajú na porovnaní pôdy na Marse s pôdou, ktorú môžeme nájsť v kanadskej oblasti Neufoundland. Ide o chladné subarktické podnebie.
Autori výskumu teda naznačujú, že Mars bol v minulosti chladnejším, než sme si doteraz predstavovali.
“V rámci našej práce sme sa lepšie pozreli na pôdu nájdenú na Zemi, ktorú môžeme porovnať s pôdov v marťanskom kráteri Gale. Pôda sa vo vedeckých výskumoch častokrát využíva na pochopenie environmentálnej histórie planéty alebo určitej oblasti. Minerály dokážu rozprávať príbeh evolúcie krajiny,” tvrdia vedci.
Vzorky z Marsu v tomto prípade vedcom ukazujú, ako vyzeralo podnebie červenej planéty v období pred 3 až 4-miliardami rokov. Počas tohto obdobia sa na planéte nachádzalo ešte veľa vody.
“Kráter Gale je dnom jazera, čo nám hovorí, že takmer isto sa na Marse nachádzala voda. Otázkou ale ostávalo, aké boli podmienky podnebia v čase, keď sa na planéte voda nachádzala. Nikdy nenájdeme priamy analóg pre marťanskú pôdu, pretože podmienky na červenej planéte sa diametrálne odlišujú od podmienok, ktoré máme na Zemi. Môžeme sa ale pozrieť lepšie na trendy, ktoré pozorujeme na našej planéte a cez ne odvodiť, ako to mohlo vyzerať na Marse,” vysvetľuje špecialista na pôdu, Anthony Feldman.
Rover Curiosity
Vzorky poskytol rover Curiosity, ktorý skúma kráter Gale už od roku 2011. Tomuto roveru sa podarilo nájsť množstvo vhodných vzoriek. Tieto vzorky označujeme ako röntgenové amorfné materiály. Ide o vzorky, ktorým chýba typická opakujúca sa atómová štruktúra, ktorou sa vyznačujú minerály. Preto nemôžu byť tieto vzorky ľahko charakterizované pomocou štandardných techník, napríklad röntgenovej difrakcie.
Neprehliadni
Rover Curiosity použil túto analytickú metódu a zistil, že vzorky zozbierané v kráteri Gale sa z 15 až 73% skladajú z týchto amorfných materiálov. Popri tom rover vykonal aj ďalšie analýzy. Tu sa ukázalo, že amorfné materiály sú bohaté na železo a kremík, no zároveň im chýba hliník. Okrem toho vedci zatiaľ nemajú jasnú predstavu o tom, čo amorfné materiály znamenajú s ohľadom na podnebie planéty.
Podobné vzorky objavili v Kanade
Výskumníci prehľadali niekoľko miest, ktoré by mohli ukrývať podobné horniny. Subarktické podmienky Newfoundlandu poskytli materiály, ktoré sa chemicky najviac podobali vzorkám z krátera Gale. Vzorky z teplejších oblastí sa nezhodovali.
“Výsledky nášho výskumu ukazujú, že na vznik marťanského amorfného materiálu potrebujeme vodu. Zároveň sa ale musí táto voda nachádzať po celý rok pri bode mrazu, aby sa zachoval amorfný materiál v pôde,” vysvetlil Feldman.
Nestabilné materiály
Experti vysvetľujú, že amorfné materiály sa považujú za relatívne nestabilné. Znamená to, že atómy v nich sa ešte neusporiadali do kryštalickejšej a stabilnejšej podoby. Zároveň vedci poukazujú na to, že sa musí niečo diať, čo tento proces spomaľuje, keďže amorfné materiály môžu byť zachované na geologických časových osiach, teda po dobu miliárd rokov.
Autori štúdie veria, že chladné podmienky, blízko mrazivým, by mohli spomaliť usporadúvanie amorfných materiálov. Naznačujú teda, že planéta Mars mohla byť pred 3 až 4-miliardami rokov subpolárna až polárna. Mrazivé podmienky červenej planéty nevylučujú vznik života, no znižujú pravdepodobnosť, že sa život na Marse nachádzal. Viac o živote na Marse budú vedci vedieť, keď sa z červenej planéty dostanú na Zem vzorky, ktoré nazbierala misia Perseverance.
Komentáre