Nádherné, no nebezpečné kozmické úkazy: Kedy pre nás predstavuje supernova riziko?

Najkrajšie vesmírne zábery vzniklo hlavne vďaka supernovám, no ako každá explózia, ani táto nerobí životu dobre.

Kedy pre nás predstavuje supernova riziko?
Zdroj: NASA, Úprava: Vosveteit.sk

Supernovy sú gigantické kozmické explózie, ktoré vzniknú na konci života masívnej hviezdy. Počas nich sa uvoľní tak obrovské množstvo energie, že niektoré z nich dokážu svietiť jasnejšie než galaxia, v ktorej vznikli.

Napriek tomu sú to nádherné a dychberúce úkazy, obzvlášť ak sa na ne pozeráme z diaľky. Ak by však hviezda explodovala relatívne blízko nás, nastal by obrovský problém. Ako vysvetľuje portál Universe Today, život a supernovy nejdú tak úplne dokopy. Našťastie sú tieto kozmické explózie relatívne vzácne a odohrávajú sa na miestach, kde pre nás nepredstavujú žiadne riziko. Lenže čo ak by sa to zmenilo?

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

V novej štúdii vedci preskúmali supernovu, ktorá sa odohrala pred 2.6-miliónmi rokov približne 160 svetlených rokov od našej planéty. Autori výskumu predpokladajú, že táto supernova prispela k vymieraniu vodného života v období pliocén. Počas tohto vymierania zmizla približne tretina vodných druhov, no len v plytkých pobrežných vodách. Ďalšia štúdia hovorí o ešte bližšej supernove, takej, ktorá explodovala 130 svetelných rokov od nás. Odohrala sa o niečo skôr, pred 2-miliónmi rokov a mohla poškodiť našu ozónovú vrstvu.

Kedy pre nás supernova predstavuje riziko?

Niektoré supernovy sú nebezpečnejšie ako iné a vedci už pomerne dlho vedia o gama žiarení, ktoré sa počas nich vylučuje. Ďalšou potenciálnou hrozbou sú aj kozmické lúče. Ak explózia nastane dostatočne blízko, môže zničiť ozónovú vrstvu a vystaviť povrch škodlivej radiácií.

Supernova typu IIn vyžiari fotóny a gama lúče. Jeden typ žiarenia následne reaguje s prachom a plynom v okolí vybuchnutej hviezdy. Vzniká röntgenové žiarenie, ktoré môže byť smrteľné v okruhu 160 svetelných rokov. Vedci si však nie sú úplne istí presnou vzdialenosťou, ktorá znamená smrť. Vysvetľujú, že v tomto probléme existuje množstvo premenných, od ktorých sa situácia ďalej vyvíja. V rámci štúdie sa im však podarilo vypočítať smrteľnú vzdialenosť tých najznámejších supernov.

Prvou na zozname je SN 1987A, ktorá sa objavila v roku 1987. Táto supernova podľa autorov nebola veľmi nebezpečná, smrteľná vzdialenosť radiácie nedosiahla ani jeden svetelný rok. Z 31 analyzovaných supernov bola najnebezpečnejšou SN2006jd. Odohrala sa v galaxii NGC 4179 približne 57-miliónov svetelných rokov od nás. Tá predstavovala smrteľnú hrozbu v okruhu 100 svetelných rokov.

Supernovy typu IIn majú vo všeobecnosti najväčší dosah a dokázali by ovplyvniť život na Zemi z oveľa väčšej vzdialenosti. V ďalších krokoch štúdie vedci preskúmajú ako tieto supernovy vplývajú na pevné planéty. Veria, že v tejto problematike existuje ešte veľa neznámych. Vedci sa domnievajú, že našu Zem zasiahla radiácia zo supernov niekoľkokrát a možno aj mala nejakú úlohu pri evolúcii života na našej planéte.

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre