Nádherné, no nebezpečné kozmické úkazy: Kedy pre nás predstavuje supernova riziko?
Najkrajšie vesmírne zábery vzniklo hlavne vďaka supernovám, no ako každá explózia, ani táto nerobí životu dobre.
Supernovy sú gigantické kozmické explózie, ktoré vzniknú na konci života masívnej hviezdy. Počas nich sa uvoľní tak obrovské množstvo energie, že niektoré z nich dokážu svietiť jasnejšie než galaxia, v ktorej vznikli.
Napriek tomu sú to nádherné a dychberúce úkazy, obzvlášť ak sa na ne pozeráme z diaľky. Ak by však hviezda explodovala relatívne blízko nás, nastal by obrovský problém. Ako vysvetľuje portál Universe Today, život a supernovy nejdú tak úplne dokopy. Našťastie sú tieto kozmické explózie relatívne vzácne a odohrávajú sa na miestach, kde pre nás nepredstavujú žiadne riziko. Lenže čo ak by sa to zmenilo?
V novej štúdii vedci preskúmali supernovu, ktorá sa odohrala pred 2.6-miliónmi rokov približne 160 svetlených rokov od našej planéty. Autori výskumu predpokladajú, že táto supernova prispela k vymieraniu vodného života v období pliocén. Počas tohto vymierania zmizla približne tretina vodných druhov, no len v plytkých pobrežných vodách. Ďalšia štúdia hovorí o ešte bližšej supernove, takej, ktorá explodovala 130 svetelných rokov od nás. Odohrala sa o niečo skôr, pred 2-miliónmi rokov a mohla poškodiť našu ozónovú vrstvu.
Kedy pre nás supernova predstavuje riziko?
Niektoré supernovy sú nebezpečnejšie ako iné a vedci už pomerne dlho vedia o gama žiarení, ktoré sa počas nich vylučuje. Ďalšou potenciálnou hrozbou sú aj kozmické lúče. Ak explózia nastane dostatočne blízko, môže zničiť ozónovú vrstvu a vystaviť povrch škodlivej radiácií.
Supernova typu IIn vyžiari fotóny a gama lúče. Jeden typ žiarenia následne reaguje s prachom a plynom v okolí vybuchnutej hviezdy. Vzniká röntgenové žiarenie, ktoré môže byť smrteľné v okruhu 160 svetelných rokov. Vedci si však nie sú úplne istí presnou vzdialenosťou, ktorá znamená smrť. Vysvetľujú, že v tomto probléme existuje množstvo premenných, od ktorých sa situácia ďalej vyvíja. V rámci štúdie sa im však podarilo vypočítať smrteľnú vzdialenosť tých najznámejších supernov.
Neprehliadnite
Prvou na zozname je SN 1987A, ktorá sa objavila v roku 1987. Táto supernova podľa autorov nebola veľmi nebezpečná, smrteľná vzdialenosť radiácie nedosiahla ani jeden svetelný rok. Z 31 analyzovaných supernov bola najnebezpečnejšou SN2006jd. Odohrala sa v galaxii NGC 4179 približne 57-miliónov svetelných rokov od nás. Tá predstavovala smrteľnú hrozbu v okruhu 100 svetelných rokov.
Supernovy typu IIn majú vo všeobecnosti najväčší dosah a dokázali by ovplyvniť život na Zemi z oveľa väčšej vzdialenosti. V ďalších krokoch štúdie vedci preskúmajú ako tieto supernovy vplývajú na pevné planéty. Veria, že v tejto problematike existuje ešte veľa neznámych. Vedci sa domnievajú, že našu Zem zasiahla radiácia zo supernov niekoľkokrát a možno aj mala nejakú úlohu pri evolúcii života na našej planéte.
Komentáre