Mali by sme pátrať po živote mimo Zeme? Aké sú riziká?
Podľa britského kozmológa by ľudstvo malo pátrať po mimozemských civilizáciách, bez ohľadu na výsledok.
Určite sa už každý opýtal otázku: „Sme vo vesmíre sami?“ Vedci, ktorí sa venujú pátraniu po živote mimo Zeme sa však pýtajú otázku: „Oplatí sa nám pátrať po iných civilizáciách?“
Kozmológ Lord Martin Rees tvrdí, že aj keby sme sa v konečnom dôsledku dozvedeli, že vo vesmíre niet iného života, ako nás, stále by to stálo za to riziko. V stávke nie je len odpoveď na otázku, starú ako ľudstvo samo, ale aj problémy, ktorým by sme museli čeliť, ak by sme objavili iný inteligentný život, píše portál ScienceFocus.
Preto by sme mali uvítať iniciatívy, medzi ktoré sa radí aj Breakthrough Listen, založená Rusko-Izraelským investorom, Yuri Milnerom. Breakthrough Listen používa najlepšie rádiové teleskopy a pracuje na nových vedeckých nástrojoch, ktoré by nám umožnili prehľadať väčšie časti oblohy.
Rees konštatuje, že aj keby sme zachytili signál, pochádzajúci od mimozemskej existencie, existuje len malá šanca, že by išlo o nejakú rozlúštiteľnú správu. S najväčšou pravdepodobnosťou by bol signál vedľajším produktom, alebo dokonca poruchou nejakého mimoriadne vyspelého prístroja. Už len jeho existencia by nám prezrádzala, že musí existovať vo vesmíre život, ktorý je oveľa vyspelejší, ako nám známy život.
Nie každý je však z pátrania po mimozemskom živote nadšený. Niektorí vedci sa obávajú, že sa prezradíme. Rees však v tomto vidí dve možnosti. Buď je naša galaxia plná vyspelého života, ktorý už dávno vie, kde sa nachádzame a len nás pozoruje. Ľudstvo považuje za civilizáciu, ktorá je v takzvanom prechodnom štádiu, kedy sa z nás stane komplexná technologická civilizácia.
Neprehliadnite
Druhou možnosťou je, že sme vo vesmíre sami a biosféra našej Zeme je proste jedinečná. V tomto prípade Rees tvrdí, že by to bola dobrá správa – nemuseli by sme byť takí skromní, čo sa týka dobývania vesmíru.
Kde sú všetky civilizácie?
Momentálne sa pátranie po mimozemskom živote snaží nájsť planéty, ktoré sa podobajú na Zem. Je to logický krok, pretože práve naša planéta je dôkazom toho, že pri týchto podmienkach môže vzniknúť život. Ten ale môže byť zložitejší, než si myslíme a môže sa zakladať aj na inej báze.
Ako príklad uvádza Rees práve sci-fi knihy, či filmy. Tie nám ukazujú, že nie všetok život môže byť rovnaký. Netvrdí, že by sme ich mali brať vážne, no mali by sme sa inšpirovať a zvážiť aj možnosť, že život „tam vonku“ nemusí vyzerať podľa našich predstáv.
Na záver tvrdí, že ak sme ešte nezaznamenali signály z vesmíru, neznamená to, že neexistujú. Vo vesmíre môžu existovať vysielania mimozemských civilizácií, ktoré jednoducho nevieme dekódovať a nepoznáme, že ide o umelé signály. Ako príklad uvádza rádiového technika, ktorý je zbehlý v moduláciách amplitúd, no mal by problém dekódovať modernú bezdrôtovú komunikáciu.
Komentáre