Južná pologuľa je búrlivejšia ako severná a konečne vieme prečo
Na južnej pologuli sa častejšie objavujú silné búrky. Vedci dlhú dobu nevedeli, prečo je to tak.
Už celé storočia námorníci vedeli, že najväčšie búrky môžu očakávať na južnej pologuli. Námorníci sa obávali vĺn, ktoré mohli byť v niektorých prípadoch „vysoké ako hora“, alebo aspoň tak ich opísal pasažier lode smerujúcej do Južnej Ameriky v roku 1849.
Až o niekoľko rokov neskôr sa zistilo, že intuícia námorníkov nebola mylná. Potvrdilo sa, že južná pologuľa má o 24% viac búrok ako severná. Nikto nevedel prečo, no vedci z University of Chicago po prvýkrát našli odpoveď. Za štúdiou stála Tiffany Shaw, ktorá našla prvé konkrétne dôkazy, ktoré by mohli pomôcť vysvetliť tento fenomén. V tomto prípade nie je páchateľ jeden, ale rovno dvaja. Prvým je cirkulácia oceánov a druhým fakt, že sa na severnej pologuli nachádzajú mohutné pohoria, informuje Eurekalert.
V štúdii vedci zistili aj to, že od 80. rokov minulého storočia sa nerovnováha v oblasti búrok medzi severnou a južnou pologuľou ešte zvýšila.
„Dlhú dobu sme nemali jasnú predstavu o počasí na južnej pologuli. Väčšinu pozorovaní sme vykonali s pevniny, no južná pologuľa má oveľa viac oceánu a intenzívnejšie počasie,“ vysvetľuje Shaw.
Rozdiel medzi pologuľami
V rámci nového výskumu sa vedci spoľahli na klimatické modely, ktoré brali do úvahy fyzikálne zákony a snažili sa prísť na to, čo môže viesť k častejším búrkami. Ako prvé skúmali topografické rozdiely medzi severnou a južnou pologuľou. Mohutné pohoria môžu narušiť prúdenie vzduchu a rozbiť búrky. Severná pologuľa má oveľa viac pohorí ako tá južná.
Následne skúmali cirkuláciu oceánu. Voda sa po Zemi posúva síce pomaly, no využíva na to mohutné prúdy. Pri Arktíde sa potápa, presúva sa po dne oceánu a následne stúpa pri Antarktíde. To vytvára energetickú nerovnováhu medzi dvoma pologuľami. Ak by tieto prúdy vedci vypustili, potom by rozdiely medzi pologuľami zmizli.
Neprehliadnite
Búrky na južnej pologuli sa však stávajú častejšie. Aj na túto otázku sa autori výskumu pokúšali nájsť odpoveď. Za posledné desaťročia si všimli, že od 80. rokov minulého storočia sa búrky stávajú častejšie, no na severnej pologuli nezaznamenali takmer žiadne zmeny. Štúdia ukázala, že zmeny na južnej hemisfére možno prepojiť so zmenami v oceáne. Podobné zmeny prebiehajú aj na Severnej pologuli, no na nej ich neguje roztápanie zamrznutých oblastí.
„Na prvý pohľad sa to zdá ako jednoduchá otázka: Prečo sú na jednej pologuli búrky častejšie ako na druhej? Fakt že ostala dekády nezodpovedaná nasvedčuje tomu, že ide o mimoriadne komplexný problém,“ vysvetľujú autori štúdie.
Dôležité je však vytvoriť presné modely, ktoré by nám dokázali povedať, ako sa Zem mení s meniacimi sa podmienkami. Dnes nás ohrozuje aj globálne otepľovanie, ktoré môže zmeniť povrch našej planéty na nepoznanie.
Komentáre