Záblesk zachytený vesmírnym teleskopom postavil naše chápanie gama zábleskov hore nohami: Čím bol signál špecifický
Minulý rok vesmírny teleskop Fermi gamma-ray telescope zachytil mimoriadne špecifický signál. Ten sa vymykal známym deleniam
Záblesk gama žiarenia je prudký záblesk na oblohe. Zjavuje sa náhodne, nemá teda vopred jasný čas, ani miesto, kde sa objavia. Cestujú k nám extrémne dlho. Najvzdialenejší záblesk gama žiarenia ku nám cestoval 9,6-miliárd rokov, vznikol teda v čase, keď Slnečná sústava ešte neexistovala.
Záblesky gama žiarenia môžu trvať niekoľko tisícin sekundy alebo až takmer dve hodiny. Gama žiarenie naša Zem neprepúšťa, zachytiť ich teda môžeme len pomocou vesmírnych družíc. Niektoré záblesky možno pozorovať aj v röntgenovom, ultrafialovom, viditeľnom, infračervenom, mikrovlnnom a rádiovom žiarení.
Gama žiarenie sme objavili v rokoch 1963 až 1965 a za týmto objavom stála studená vojna. Po prvýkrát ich zaznamenal satelit, ktorý mal monitorovať sovietsky jadrový program. Pred gama zábleskami nás ochraňuje atmosféra. Gama lúče majú vysokú energiu a intenzívne žiarenie môže efektívne zničiť živú hmotu. Ak by sa odohralo bližšie, atmosféra zeme by nás ochrániť nedokázala.
Kozmická záhada
Gama záblesky sú do veľkej miery zvláštnym fenoménom, no nový objav mení všetko, čo o tomto fenoméne astronómovia vedeli. 7. decembra bola publikovaná štúdia opisujúca doteraz najzvláštnejší záblesk gama žiarenia, vysvetľuje portál Eurekalert.
„Záblesky gama žiarenia sú najjasnejšie a najnásilnejšie výbuchy vo vesmíre. Znamenajú smrť hviezd alebo zrážky pozostatkov hviezd.“
Ako už bolo spomenuté, záblesky trvajú buď zlomky sekundy alebo niekoľko hodín. Krátke vznikajú spravidla pri kolízii neutrónových hviezd alebo neutrónovej hviezdy a čiernej diery. Dlhé vznikajú pri explózii masívnych hviezd. Od objavu gama zábleskov vedci dokázal pozorované udalosti zaradiť do jednej z týchto dvoch kategórií, až doteraz.
Neprehliadnite
Minulý rok, 21. decembra 2021, zaznamenal teleskop Fermi Gamma-ray Telescope záblesk, ktorý trval 70 sekúnd. Za normálnych podmienok by ho astronómovia zaradili k dlhým zábleskom, no jeho analýza ukázala nezvyčajný podpis.
„Záblesk gama žiarenia sa vyznačoval 13-sekundovým intenzívnym signálom a 55-sekundovou jemnejšou emisiou. Trvanie tohto signálu ho úplne vyradilo z kategórie krátkych zábleskov gama žiarenia,“ vysvetĽuje Bin-Bin Zhang, jeden z autorov štúdie.
Pozorovanie vedcom naznačilo, že namiesto jasnej supernovy, ako sa očakávalo, pozorovanie bolo v súlade s kilonovou, ktorá je typickejšie spojená s krátkym GRB. Tá vzniká, keď sa zrazia dve neutrónové hviezdy alebo neutrónová hviezda s čiernou dierou.
„Záblesk gama žiarenia, ktorý sme zachytili v decembri minulého roka je prvým svojho druhu,“ tvrdí Bing Zhang.
Tím verí, že tento konkrétny záblesk, ktorý nesie označenie GRB 211211A s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol, keď sa neutrónová hviezda zrazila s bielym trpaslíkom. Biele trpaslíky sú mŕtve jadrá hviezd, ktoré majú stredné hustoty, vďaka ktorým sú ideálnym kandidátom pre pozorovaný signál.
Astronómovia pozorujú každoročne množstvo zábleskov gama žiarenia, no tento sa radí medzi kozmické unikáty. Vedci v rámci štúdie prešli mnohými rôznymi scenármi, no jediný, ktorý sa zdal byť možný, bola kolízia neutrónovej hviezdy a bieleho trpaslíka.
Komentáre