Je čas prepísať učebnice! Nová štúdia ukazuje, čím sa skutočne živil legendárny megalodon
Výskumníci analyzovali zuby legendárneho megalodona a zistili, čím sa naozaj tento živočích živil. Neboli to len veľryby.
Žralok Megalodon (pozn. Otodus megalodon) sa považuje za najväčšieho vodného predátora v histórii našej planéty. Na dĺžku mohol dosiahnuť približne 24 metrov a vážil dvakrát toľko, ako kamión s plným návesom. Výskumníci z Goethe University Frankfurt vo svojej práci priblížili stravu tohto ikonického predátora.
Výskumníci vysvetľujú, že megalodon existoval pred približne 3 až 20 miliónmi rokov a jeho uhryznutie malo silu hydraulického zveráka. V čeľustiach mal zuby veľké ako ľudská ruka. Tento žralok bol obrovský a preto musel loviť korisť, ktorá by mu dokázala priniesť dostatočné množstvo energie na deň. Odhaduje sa, že megalodon potreboval za deň prijať až 100-tisíc kilokalórií. Výskumníci dlho predpokladali, že sa žralok živil veľrybami.
“Veda predpokladala, že megalodon konzumoval veľryby a ak nejaká bola v okolí, s najväčšou pravdepodobnosťou sa stala korisťou megalodona. Napriek tomu sme v našej štúdii zistili, že tento legendárny predátor mal oveľa širší jedálniček, než sme doteraz predpokladali,” hovoria výskumníci.
Čím sa živil megalodon
Autori štúdie analyzovali fosíliu zuba, ktorá po megalodonovi ostala. Presnejšie extrahovali zinok z fosílie zubu. Ide o prvok, ktorý sa v zube ukladal vo forme izotopov s odlišnými hmotnosťami. Zinok sa vstrebáva spolu s potravou a menej ťažšieho izotopu ako ľahšieho sa ukladá vo svaloch a orgánoch. Rovnako autori vysvetľujú, že ak morský živočích konzumuje ryby, absorbuje výrazne menej ťažšieho zinku-66 a keď živočích loví pre jedlo, absorbuje ho ešte menej. Preto má megalodon najnižší pomer zinku-66 oproti ľahšiemu zinku-64 na vrchole potravinového reťazca.
“Nepoznáme, aký bol pomer týchto izotopov zinku na spodku potravinového reťazca. Porovnali sme zuby rôznych prehistorických žralokov a iných živočíšnych druhov. To nám pomohlo získať lepší obraz o vzťahoch medzi predátormi a korisťou v období pred 18-miliónmi rokov,” vyjadril sa Jeremy McCormac, jeden z autorov štúdie.
Štúdia ukázala, že megalodon bol mimoriadne flexibilný. Živil sa väčšími rybami a inými živočíchmi nielen z vrcholu potravinového reťazca, ale aj z jeho spodku. Inými slovami povedané, megalodon žral práve to, čo bolo k dispozícii.
Autori štúdie vysvetľujú, že by sme mali zmeniť predpoklad, že sa megalodon zameriaval primárne na veľryby. Výskumy ukazujú, že bol naozaj všestranným stravníkom a dokázal zjesť čokoľvek, čo sa nachádzalo v okolí. Výskumníci porovnali zuby megalodona s inými, ktoré žili v oblasti Passau. Iné živočíchy lovili spravidla v nižších stupňoch potravinového reťazca.
Neprehliadni
Výsledky štúdie prekvapili výskumníkov
Analýza zubov na základe zinku je nová metóda. Výskumníci sú radi, že sa im podarilo dosiahnuť tak jasné výsledky. Presné odpovede získali nielen zo zubov megalodona, no aj zo zubov iných prehistorických a dnes žijúcich morských živočíchov.
“Určovanie pomeru izotopov zinku v zuboch sa opäť ukázalo ako cenný nástroj pre paleoekologické rekonštrukcie. Poskytuje nám dôležité poznatky o tom, ako sa menili morské spoločenstvá v geologickom čase, ale čo je dôležitejšie, o skutočnosti, že ani „superkarnivory“ nie sú imúnne voči vyhynutiu,” vysvetľuje Kenshu Shimada, spoluautor štúdie.
Väčšina poznatkov o megalodonovi pochádza z jeho obrovských, trojuholníkových zubov. Keďže kostra žralokov je tvorená chrupavkou, ktorá sa zriedka fosilizuje, len zriedkavo sa zachovajú celé kostry. Zuby megalodona, často dlhé až 17 centimetrov, boli robustné, s ostrými zubatými hranami, prispôsobené na drvenie kostí a porcovanie mäsa. Jeho chrup mal schopnosť sa obnovovať, čo je typické pre žraloky. Predpokladá sa, že sila stisku jeho čeľustí mohla presiahnuť 10 ton, čo mu umožňovalo ľahko drviť kosti aj tej najväčšej koristi.
Megalodon obýval všetky svetové oceány. Dôkazy o jeho prítomnosti sa našli po celom svete, vrátane Slovenska, kde boli nájdené jeho zuby v oblasti Novohradu, čo naznačuje prítomnosť plytkého subtropického mora Paratéthys pred miliónmi rokov.
