Rusko sa „vysmieva“ západu. Sankcie, ktoré majú obmedziť dovoz čipov, nefungujú
Sankcie na Rusko stále nefungujú, tak ako si Európa a Západ predstavuje. Západné technológie tam stále prúdia bez väčších problémov.
Aj keď západné krajiny po invázii Ruska na Ukrajinu dramaticky sprísnili exportné obmedzenia na moderné technológie, Kremeľ dokáže obchádzať tieto sankcie. Špičkové procesory Intel a AMD sa tam stále dostávajú. Oficiálne štatistiky síce hovoria o prudkom prepade dovozu, no realita v ruských továrňach a na trhu ukazuje úplne iný obraz. Tento rozpor odhaľuje, aké zložité je v praxi presadzovať sankcie a ako sa globálny obchod dokáže prispôsobiť aj tým najprísnejším pravidlám. Na tému upozornil portál Techspot.
Podľa údajov ruskej Federálnej colnej služby (FCS), ktoré zverejnil denník Kommersant, sa dovoz procesorov Intel do Ruska v roku 2024 medziročne prepadol o 95 percent. Dodávky čipov od AMD klesli o 81 percent, pričom celkový počet dovezených procesorov dosiahol len 37 000 kusov. V porovnaní s 537 000 kusmi v roku 2023 je to pomerne obrovský pokles.
Rusku sa zatiaľ úspešne darí obchádzať sankcie
Tieto čísla sú však v ostrom kontraste s tvrdeniami ruských výrobcov elektroniky. Nakoľko zástupcovia veľkých montážnych spoločností ako Lotos Group či Rikor uvádzajú, že dodávky procesorov nielenže neklesli, ale v niektorých prípadoch dokonca rastú!
Napríklad spoločnosť Rikor priznala, že za minulý rok nakúpila viac ako 120 000 procesorov, čo je o tretinu viac než rok predtým. Podobné skúsenosti hlásia aj ďalšie technologické firmy, ktoré tvrdia, že dostupnosť čipov sa zlepšuje už tretí rok po sebe, napriek sprísňujúcim sa sankciám.
Napriek snahám o rozvoj vlastnej polovodičovej výroby (napríklad čipy Baikal alebo Elbrus) zostáva Rusko naďalej závislé na západných procesoroch. Domáca produkcia totiž zaostáva technologicky aj kapacitne, pričom nedokáže plne pokryť potreby trhu. Aj preto je „sivý“ import pre ruský technologický sektor existenčne dôležitý, bez neho by však mnohé firmy nemohli fungovať.
Neprehliadni
Ako sa teda procesory dostávajú do Ruska? Odborníci upozorňujú na čoraz sofistikovanejšie metódy. Napríklad Hongkong sa stal kľúčovým prekladiskom, pričom podľa niektorých správ jedna adresa v tomto meste spracovala polovodiče za miliardy dolárov. Rovnako významné sú aj krajiny ako Kazachstan, Arménsko, Turecko, Malajzia či India, cez ktoré čipy oficiálne putujú ďalej. Často len preznačené, zabalené v inom tovare alebo administratívne skryté v širších kategóriách produktov.
Vývoj vlastných technológií je pomalý
Insideri z odvetvia potvrdzujú, že mnohé zásielky prichádzajú bez jasného označenia „procesor“ na dodacích listoch, čo sťažuje ich vystopovanie. Aj preto sú oficiálne štatistiky výrazne podhodnotené a ruské sklady sú naďalej dobre zásobené. Aj keď sa ruským firmám darí obchádzať sankcie, situácia nie je bez problémov. Dodávatelia už teraz varujú, že ceny čipov by mohli v roku 2025 vzrásť o 10 až 12 percent, najmä v dôsledku inflácie a napätých obchodných vzťahov medzi USA a Čínou. Zatiaľ však ceny bežných procesorov zostávajú relatívne stabilné.
Dlhodobo je však otázne, či sa Rusku podarí túto závislosť na „sivom“ importe udržať. Západné krajiny totiž zvyšujú tlak aj na štáty, cez ktoré čipy do Ruska prúdia, a snažia sa tieto toky obmedziť. Zároveň sa v Rusku zintenzívňujú snahy o vývoj vlastných riešení, no ich technologická úroveň zatiaľ nestačí na úplnú náhradu západných produktov. Sankcie teda na papieri vyzerajú prísne, no v praxi zostávajú deravé ako sito.
Komentáre