Zubári možno prídu o prácu. Vedci našli spôsob, ako vypestovať chýbajúce zuby
Vedci skúmajú možnosti prirodzenej obnovy zubov pomocou bioinžinierstva a experimentálneho lieku. Strata zubov už možno čoskoro nebude trvalá.
Strata trvalých zubov u ľudí je dnes nezvratný proces, ktorý vedie k potrebe protetických riešení alebo titánových implantátov. Ani jedna z týchto metód však nedokáže plnohodnotne nahradiť funkčnosť a prirodzenú spätnú väzbu živého zuba. Najnovší výskum však prináša prelomové zistenia, ktoré by mohli v budúcnosti zmeniť stomatológiu od základov.
Vedci totiž u prasiat objavili pozoruhodnú schopnosť obnovy dospelých zubov, čo otvára fascinujúce otázky o potenciálnom využití tejto regeneračnej sily aj u ľudí. Na tému upozornil portál univerzity Tufts.
Tím pod vedením profesorky Pamily Yelick z Tufts University School of Dental Medicine urobil významný krok smerom k vytvoreniu bioinžinierskych náhrad za chýbajúce zuby. V štúdii publikovanej koncom roka 2024 preukázali, že pomocou kombinácie ľudských a prasacích zubných buniek dokázali u prasiat vypestovať zuby, ktoré sa štruktúrou podobali ľudským. Výskumníci použili prasacie čeľuste získané zo zabíjačiek, z ktorých extrahovali zubné púčiky, a tieto následne kultivovali spolu s ľudskými zubnými bunkami. Takto pripravené zubné zárodky implantovali do čeľustí dospelých mini prasiat, kde sa v priebehu niekoľkých mesiacov vyvíjali zuby podobné ľudským.
Technológia má veľkú šancu stať sa úspešnou
Výsledky experimentu boli prekvapivo pozitívne. Tieto zuby sa vyvíjali podobnou rýchlosťou ako prirodzené zuby ošípaných, čo je blízke aj rýchlosti rastu ľudských zubov. Hoci počas trojmesačného experimentu zuby nestihli preraziť ďasná, prešli všetkými vývojovými štádiami ako prirodzené zuby.
„Zistili sme, že dokážeme vytvoriť tieto krásne malé zuby. Stále sú v čeľusti, ešte teda úplne nevyrástli, ale vyzerajú presne ako prirodzené ľudské zuby,“ uviedla Yelick.
Profesorka zároveň zdôrazňuje, že súčasné zubné implantáty, hoci sa dobre integrujú s čeľustnou kosťou, chýba im mäkké tkanivo obklopujúce prirodzený koreň zuba. Toto tkanivo je dôležité pre tlmenie žuvacích síl, podporu obnovy kostí a poskytuje nervovú spätnú väzbu. Ak implantát nie je dokonale zarovnaný alebo je vystavený nadmernému tlaku, môže dôjsť k odbúravaniu kosti a zápalom, čo ohrozuje jeho životnosť. Pričom pacientovi môžu tieto zuby komplikovať život.
Neprehliadni
Výskum Yelickovej tímu je však len jednou z ciest, ktorými sa regeneratívna stomatológia uberá. Paralelne prebieha v Japonsku aj prelomový klinický výskum pod vedením Katsu Takahashiho z Kitano Hospital v Osake, ktorý sa zameriava na vývoj lieku na rast zubov. Tento liek blokuje proteín USAG-1, ktorý za normálnych okolností bráni rastu ďalších zubov. V predklinických štúdiách na myšiach, fretkách a psoch liek úspešne stimuloval rast „tretej generácie“ zubov bez závažných vedľajších účinkov.
Cesta k reálnemu použitiu je však ešte dlhá
Od októbra 2024 prebiehajú v Japonsku prvé klinické skúšky na ľuďoch, pričom cieľom je overiť bezpečnosť a účinnosť liečby. Prvá fáza zahŕňa dospelých mužov s chýbajúcimi zubami, neskôr sa plánuje rozšírenie aj na deti s vrodeným nedostatkom zubov. Ak budú výsledky priaznivé, liek by mohol byť dostupný v praxi okolo roku 2030, čo by znamenalo revolúciu v liečbe straty zubov.
Okrem týchto metód sa skúma aj využitie kmeňových buniek na regeneráciu zubov a ich tkanív, ako aj vývoj gélov na obnovu zubnej skloviny. Hoci je cesta k bežnému využitiu týchto technológií ešte dlhá a bude potrebné vyriešiť otázky bezpečnosti, efektivity a etiky, výskum otvára dvere do budúcnosti, kde by strata zuba nemusela znamenať trvalú ujmu a kde by sa ľudský úsmev mohol obnoviť prirodzenou cestou. Otázkou je však cena celého zákroku za jeden zub, prípadne celý chrup.
Komentáre