Tieto záhyby na mozgu nie sú len bezvýznamné vrásky. Odborníci zistili, akú dôležitú úlohu skutočne zohrávajú
Výskumníci sa pozreli na vrásky mozgu, ktoré nazývame brázdy, tie majú svoju špecifickú úlohu.
Keď si predstavíme ľudský mozog, najčastejšie sa nám v hlave zobrazí predstava orgánu s typickými vrúbkami a ryhami. Povrch ľudského mozgu je unikátny, no častokrát sa mu nedostáva toľko pozornosti, koľko by malo. Výskumníci sú častokrát názoru, že za náš výnimočný tvar mozgu môže jednoducho to, že sa telo pokúša zmestiť tak veľký mozog do malej lebky.
Nové štúdie ale odhaľujú, čo sa môže skutočne skrývať za tvarom nášho najdôležitejšieho orgánu. Výskumníci sa pomaly začínajú prikláňať k záveru, že tieto záhyby a vrásky nie sú len bezvýznamné artefakty. Ako informujú vo svojej novej štúdii vedci z University of Berkeley, vrásnenie mozgu môže podporovať prepojenosť medzi jeho jednotlivými orgánmi a tým zlepšiť našu schopnosť logicky uvažovať.
Dokázali to vo svojej novej štúdii, ktorá prebehla na deťoch a adolescentoch. Výskumníci zistili, že hĺbka niektorých drobných záhybov sa skutočne môže spájať s lepšou prepojenosťou medzi mozgovými regiónmi, napríklad medzi laterálnym prefrontálnym kortexom a laterálnym parietálnym kortexom. Tieto regióny majú na starosti uvažovanie a ďalšie vysoké kognitívne funkcie.
“Záhyby mozgu môžu v skutočnosti prinášať tieto dve oblasti bližšie k sebe, čím sa skracujú prepojenia a urýchľuje sa komunikácia. Veríme, že rozdiely medzi týmito drobnými záhybmi môžu pomôcť vysvetliť individuálne rozdiely v kognitívnom výkone. Zároveň by mohli slúžiť ako indikátory pre odhadnutie uvažovacích schopností alebo neurovývojových porúch,” hovoria autori štúdie.
Môžu brázdy mozgu ovplyvňovať naše kognitívne schopnosti?
Ako sme spomínali na začiatku, mozgy väčšiny živočíchov, vrátane cicavcov, majú hladký povrch. Primáty majú mozog, ktorý sa vyznačuje “kopčekmi” a “údoliami”. No len človek má mozog, ktorý pozostáva z výrazných a hlbokých vrások, ktoré sa označujú ako “sulci”, po našom zárezy alebo brázdy. Odhaduje sa, že približne 60 až 70% kortexu sa ukrýva v týchto brázdach.
Autori štúdie vysvetľujú aj to, že spôsob ako náš mozog tieto brázdy vytvára sa postupom veku mení. V staršom veku sa stávajú brázdy menej prominentné ako v mladosti.
Neprehliadni
“Brázdy sa môžu postupom vývoja meniť a stávajú sa buď hlbšie alebo plytšie. Osobná konfigurácia týchto brázd je ale pre každého človeka jedinečná, teda ich veľkosť, tvar, poloha a pri niektorých špecifických brázdach aj to, či ich daný človek má alebo nie,” vyjadrili sa výskumníci.
Najmenšie brázdy sa označujú ako terciárne brázdy a vznikajú ako posledné pri vývoji mozgu. Tieto brázdy nie sú tak hlboké ako tie hlavné, ktoré sú na povrchu mozgu najviditeľnejšie. Autori štúdie sa domnievajú, že terciárne brázdy vznikajú v častiach mozgu, ktoré expandovali naprieč evolúciou najviac. Spájajú sa teda s vedomím, uvažovaním, rozhodovaním, plánovaním a sebakontrolou.
Autori počas výskumu objavili jednu konkrétnu brázdu, ktorá sa môže výrazne líšiť od človeka k človeku. Môže byť malá 3 milimetre, alebo dlhá až 7 centimetrov. Výskumníci postrehli, že čím dlhšia táto brázda bola, tým bola osoba lepšia v spracovaní a rozpoznaní ľudských tvárí. Toto výskumníkov motivovalo k hlbšiemu výskumu týchto nepochopených štruktúr.
Štruktúru brázd ovplyvňujú aj skúsenosti
V rámci štúdie výskumníci zistili aj to, že hĺbku brázd môžu ovplyvňovať aj skúsenosti človeka.
“Nemyslíme si, že to, ako dobre vie človek uvažovať je dané od narodenia. Kognitívne funkcie a ich vývoj sú založené na množstve rôznych faktorov, napríklad kvalite školstva. To hrá významnú úlohu v kognitívnom vývoji dieťaťa, no mozog je tvarovateľný dokonca aj v dospelosti,” hovorí Silvia Bunge, vedúca štúdie.
Autori štúdie veria, že brázdy by mohli slúžiť ako záchytné body pri porovnávaní mozgov jedincov. Vedci pracujú na počítačovom modeli, ktorý by im mohol pomôcť identifikovať brázdy spoľahlivejšie. Momentálne programy dokážu identifikovať približne 35 brázd, no ak výskumníci zahrnú aj terciárne brázdy, číslo prevyšuje stovku.
Komentáre