Dva úplne odlišné svety Slnečnej sústavy zdieľajú záhadu: Webb zachytil na oboch rovnakú látku, ktorú nevieme identifikovať
Teleskop Jamesa Webba zachytil na Titane aj Plute rovnaký neznámy chemický podpis. Vedci zatiaľ netušia, aká látka ho vytvára.
Vesmír opäť pripravil vedcom nečakané prekvapenie. Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zachytil na dvoch veľmi odlišných telesách Slnečnej sústavy rovnaký chemický podpis, ktorý zatiaľ nikto nedokázal vysvetliť. Neznámy signál sa objavil na Titane, najväčšom mesiaci Saturnu, aj na Plute, ktoré obieha ďaleko za dráhou Neptúna. Obe telesá oddeľuje obrovská vzdialenosť aj rozdielne podmienky, no napriek tomu vykázali rovnakú chemickú stopu.
Výskumný tím pod vedením astronóma Bruna Bézarda z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS) už predstavil prvé výsledky. Štúdia prešla odborným prijatím do časopisu Astronomy & Astrophysics. Na prvý pohľad nemajú Titan a Pluto veľa spoločného. Titan patrí medzi mesiace Saturnu. Jeho povrch pokrýva vodný ľad, rieky a jazerá z kvapalného metánu a etánu, pričom celú krajinu zahaľuje hustá atmosféra.
Pluto leží na opačnom okraji planetárnej sústavy. Vedci na jeho povrchu objavili rozsiahle ľadové planiny aj kryovulkány, teda sopky, ktoré namiesto lávy vyvrhujú zmrznuté látky. Jedna podobnosť však existuje, obe telesá obsahujú veľké množstvo dusíka a uhľovodíkov. Slnečné žiarenie v ich atmosférach zároveň spúšťa chemické reakcie, ktoré vytvárajú charakteristický opar.
Práve preto vedcov prekvapilo, že teleskop Jamesa Webba zachytil na oboch miestach úplne rovnaký signál.
JWST skúma vesmír v infračervenom spektre. Každý chemický prvok alebo molekula pohlcuje svetlo vlastným spôsobom, čím vytvára jedinečný podpis. Vedci potom porovnávajú získané údaje s databázami známych látok, no práve pri tomto kroku sa objavil nečakaný problém, spektrálny podpis z Titanu nezodpovedal žiadnej známej chemickej zlúčenine.
Neprehliadni
Ešte zaujímavejšie bolo, že presne rovnaký podpis zaznamenali dva nezávislé prístroje na palube teleskopu. Tým prakticky vylúčili technickú chybu. Bruno Bézard a jeho kolegovia preto začali porovnávať signál s desiatkami známych zlúčenín.
Najbližšie výsledky ponúkli benzén, propadién, ketén či acetylén. Ani jedna z týchto látok však nepasovala dostatočne presne. Vedci preto pripustili možnosť, že ide o známu zlúčeninu v neobvyklej forme alebo o doteraz neidentifikovanú chemickú látku.
Ešte väčšie prekvapenie bolo, keď rovnakú záhadnú látku objavili na Plute
Situácia sa skomplikovala po ďalších pozorovaniach. JWST totiž počas iného vedeckého programu namieril svoje prístroje aj na Pluto a výsledok vedcov zaskočil. Na Plute sa objavil úplne rovnaký chemický podpis, dokonca výraznejší než na Titane, čo nikto nečakal. Titan aj Pluto síce obsahujú dusík a metán, no líšia sa teplotou, tlakom aj geologickým vývojom. Napriek tomu sa na oboch telesách objavil identický signál.
Autori štúdie upozornili, že všetko nasvedčuje tomu, že zdroj pochádza priamo z povrchu, nie z atmosféry.
Titan vedcov fascinuje už celé desaťročia. Mesiac objavil holandský astronóm Christiaan Huygens ešte v roku 1655. Jeho hustá atmosféra však dlhý čas skrývala povrch pred pohľadmi teleskopov. Veľký pokrok priniesla až sonda Cassini, ktorá odhalila jazerá, rieky, duny aj pohoria. Práve Titan patrí medzi najlepšie miesta na skúmanie takzvanej prebiotickej chémie, teda chemických procesov, ktoré mohli predchádzať vzniku života.
Vedci preto považujú každý nový objav na tomto mesiaci za veľmi cenný.
Výskumníci zatiaľ nevedia povedať, čo presne neznámy podpis vytvorilo. Pomôcť by mali ďalšie pozorovania teleskopom Jamesa Webba, ktoré ukážu, na ktorých miestach Titanu sa signál objavuje najčastejšie. Veľké nádeje vkladajú vedci aj do pripravovanej misie Dragonfly od NASA.
Tá by mala okolo roku 2035 pristáť priamo na Titane a pomocou hmotnostného spektrometra analyzovať chemické zlúčeniny priamo na jeho povrchu.
Možno práve tento prístroj odhalí pôvod záhadného podpisu, ktorý dnes spája dve zdanlivo úplne odlišné telesá Slnečnej sústavy. Dovtedy zostáva táto stopa jednou z ďalších pripomienok, že ani naše vlastné kozmické susedstvo ešte zďaleka nevydalo všetky svoje tajomstvá.
