Hranicu oteplenia o 1,5 °C zrejme prekročíme. Následky môžu byť vážnejšie, než sa doteraz počítalo
Globálne otepľovanie zrejme prekročí hranicu 1,5 °C. Nová správa UNEP vysvetľuje, prečo bude rozhodovať, ako vysoko teplota vystúpi a ako dlho nad touto hranicou zostane.
Hranica 1,5 °C patrí medzi najdôležitejšie čísla v súčasnej klimatickej politike. Práve okolo nej sa v posledných rokoch sústredili snahy o obmedzenie globálneho otepľovania. Nová správa Organizácie Spojených národov však prináša menej priaznivý pohľad na to, čo môže prísť v ďalších desaťročiach.
Vedci z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v novej správe s názvom Limiting Overshoot počítajú s tým, že globálna teplota prekročí hranicu 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Pozornosť preto čoraz viac smeruje k inej otázke, ako dlho zostaneme nad touto hranicou a ako rýchlo sa dokážeme dostať späť?
Nejde pritom o rezignáciu na klimatické ciele. Práve naopak. Vedci upozorňujú, že krajiny musia výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov a zároveň rozšíriť opatrenia, ktoré dokážu odstrániť oxid uhličitý z atmosféry.
Hranica 1,5 °C mala zostať čo najďalej
Hodnota 1,5 °C sa dostala do centra pozornosti vďaka Parížskej dohode. Krajiny sa v nej zaviazali usilovať o udržanie rastu priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C oproti predindustriálnemu obdobiu a pokračovať v úsilí obmedziť nárast na 1,5 °C. Táto hranica však nepredstavuje bod, pri ktorom sa zo dňa na deň všetko zmení. Každá ďalšia desatina stupňa totiž zvyšuje riziko závažnejších dôsledkov klimatickej zmeny.
Nová správa preto pracuje s koncepciou označovanou ako „overshoot, peak and decline“, teda prekročenie hranice, následné dosiahnutie vrcholu a pokles. Jednoducho povedané, ak sa svetu nepodarí zostať pod 1,5 °C, ďalším cieľom sa stane čo najmenšie a čo najkratšie prekročenie tejto hodnoty. To si však vyžiada viac než samotné znižovanie emisií.
Neprehliadni
Krajiny budú musieť pokračovať v obmedzovaní produkcie skleníkových plynov a smerovať k nulovým čistým emisiám. Zároveň bude podľa vedcov potrebné odstrániť z atmosféry veľké množstvo oxidu uhličitého. Tu je dôležitý jeden rozdiel. Odstraňovanie CO₂ nemá nahradiť znižovanie emisií. Má ho doplniť.
Oxid uhličitý môžeme z atmosféry odstrániť viacerými spôsobmi. Niektoré metódy využívajú prírodné procesy, napríklad obnovu lesov alebo zmenu spôsobu hospodárenia s pôdou. Iné technológie sa snažia zachytiť CO₂ priamo zo vzduchu a následne ho bezpečne uložiť.
Takéto riešenia však zatiaľ nedokážu jednoducho nahradiť rozsiahle znižovanie emisií. Vyžadujú technológie, energiu, peniaze a vhodné podmienky na dlhodobé uloženie zachyteného uhlíka.
Problémom nebude iba samotné prekročenie
Vedci zároveň upozorňujú, že dôležité nebude iba to, či globálna teplota prekročí 1,5 °C. Veľkú úlohu môže zohrávať aj dĺžka obdobia, počas ktorého zostane nad touto hranicou. Čím dlhšie bude planéta vystavená vyšším teplotám, tým väčší priestor získajú niektoré klimatické procesy a následky, ktoré sa následne nemusia dať jednoducho zvrátiť.
Vyššie teploty môžu znamenať častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, väčší tlak na vodné zdroje, poškodenie ekosystémov alebo problémy v poľnohospodárstve. Niektoré zmeny navyše môžu pokračovať aj po tom, ako sa teplota neskôr zníži. Výkonná riaditeľka UNEP Inger Andersen preto upozornila, že pri prekročení hranice 1,5 °C nebude existovať jednoduchý scenár bez následkov.
„Neexistujú dobré výsledky, ak zostaneme nad 1,5 °C. Extrémne vlny horúčav na celom svete už ukazujú, že klimatické vplyvy prídu rýchlejšie, zasiahnu tvrdšie a potrvajú dlhšie.“
Podľa nej preto zostáva dôležité znižovať emisie, posilňovať schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa klimatickým zmenám a zároveň sa snažiť udržať prípadné prekročenie 1,5 °C na čo najnižšej úrovni.
Klimatická politika mení svoje posolstvo
Najväčšia zmena sa tak týka spôsobu, akým odborníci o hranici 1,5 °C hovoria. Ešte donedávna sa veľká časť komunikácie sústredila na otázku, ako túto hranicu neprekročiť. Nová správa viac počíta s možnosťou, že k prekročeniu dôjde. To však neznamená, že by vedci odporúčali prestať s klimatickými opatreniami. Práve naopak. Každá desatina stupňa môže mať význam a každý rok, počas ktorého sa podarí znížiť emisie, môže ovplyvniť budúci priebeh otepľovania.
Do situácie navyše vstupuje aj súčasná politika jednotlivých krajín. Správa upozorňuje na to, že Spojené štáty aj Európska únia v roku 2026 zmiernili niektoré opatrenia zamerané na obmedzovanie emisií skleníkových plynov. Takýto vývoj môže cestu k nižším emisiám skomplikovať. Hranica 1,5 °C preto zostáva relevantným cieľom, no spôsob, akým sa k nej klimatická politika stavia, sa môže meniť. Ak sa jej prekročeniu nepodarí zabrániť, podľa autorov správy bude o to dôležitejšie neostať nad ňou dlhšie, než bude nevyhnutné.
Pre krajiny to v praxi znamená pokračovať v znižovaní emisií a súčasne hľadať účinné spôsoby, ako odstrániť časť už vypusteného oxidu uhličitého z atmosféry. Práve kombinácia týchto krokov môže rozhodnúť o tom, aký veľký bude rozdiel medzi krátkym prekročením klimatického cieľa a dlhým obdobím výrazne vyšších teplôt.
