Americká armáda vyvíja dymovú clonu, ktorá oklame aj radary. Vojakov ukryje pred nočným videním aj infračervenými senzormi

Vojenské dymové clony už desaťročia pomáhajú vojakom ukryť sa pred nepriateľskými pozorovateľmi. Majú však jednu zásadnú slabinu. Kým hustý dym dokáže zakryť pohyb jednotiek pred ľudským zrakom, termovíziou či infračervenými senzormi, radar si s bežnou dymovou clonou dokáže poradiť. Americká armáda preto vyvíja novú technológiu, ktorá má tento problém vyriešiť.

Na projekte pracuje výskumné pracovisko DEVCOM Chemical Biological Center (DEVCOM CBC), ktoré spadá pod americkú armádu. Jeho nový systém s názvom Millimeter Wave Screening Obscuration Module (SOM) dokáže vytvoriť špeciálnu clonu, ktorá naruší nielen vizuálne pozorovanie a infračervené snímanie, ale aj radarové sledovanie. Systém pritom využíva tisíce špeciálne upravených uhlíkových vlákien, ktoré rozptýli do vzduchu.

Dymové clony majú na bojisku dlhú históriu

Vojaci využívali dym na zakrytie svojich pozícií už dávno pred vznikom moderných radarov. Spočiatku však išlo najmä o vedľajší efekt bojov. Výbuchy delostreleckých granátov a nepriaznivé počasie znižovali viditeľnosť, čo veliteľom často komplikovalo riadenie jednotiek. Situácia sa výrazne zmenila počas prvej svetovej vojny. Zbrane v tom čase dosiahli takú presnosť a ničivú silu, že ukrytie pred nepriateľskými pozorovateľmi získalo obrovský význam. Armády preto začali cielene vytvárať husté oblaky chemického dymu. Využívali napríklad spaľovanie ťažkých olejov, chloridu titaničitého či kyseliny chlórsulfónovej. Takéto clony ukryli zákopy, pechotu aj vojnové lode.

#DEVCOM is defeating advanced radar tracking with its new Millimeter Wave Screening Obscuration Module (SOM) to disperse thousands of tiny carbon fibers to mask troop signatures and improve battlefield survivability.
Next stop: testing for the warfighter. #FromVisionToVictory https://t.co/xx9bzlGNIr

— U.S. Army Transformation and Training Command (@T2COM_HQ) October 22, 2026

Počas druhej svetovej vojny sa dymové clony stali bežnou súčasťou vojenskej taktiky. Armády využívali napríklad odparené ropné produkty, známe ako fog oil, ale aj výfukové systémy vojenských vozidiel a lodí. Ich úlohou bolo zakryť celé flotily, prístavy alebo mestá pred nepriateľskými útokmi.

Súvisí s tým

Američania ukázali čierny Tomahawk. Táto verzia môže byť pre radary a infračervené senzory takmer neviditeľná

Studená vojna priniesla ďalší technologický pokrok. Americká armáda vyvinula napríklad vozidlá M56 Coyote a M58 Wolf, ktoré dokázali vytvárať dymové clony priamo počas presunu. Vojaci získali aj dymové granáty s obsahom červeného fosforu alebo zmesí hexachlóretánu. Tieto riešenia však mali spoločný nedostatok. Dokázali zmiasť ľudské oko aj viaceré optické a infračervené zariadenia, no radar nimi zostal prakticky neovplyvnený.

Špeciálne uhlíkové vlákna dokážu narušiť radarové signály

Dôvod súvisí s tým, ako jednotlivé technológie fungujú. Bežný dym obsahuje častice, ktoré dokážu rozptýliť viditeľné svetlo alebo infračervené žiarenie. Radar však pracuje s elektromagnetickými vlnami, ktorých vlastnosti sa od svetla výrazne líšia. Častice klasickej dymovej clony sú preto príliš malé na to, aby účinne narušili jeho signál.

Americký systém SOM tento problém rieši pomocou tisícov špeciálne upravených uhlíkových vlákien. Ich povrch pokrýva osobitná vrstva, ktorá im umožňuje pôsobiť ako pasívne elektrické dipóly. Ich vlastnosti zodpovedajú frekvenciám, ktoré využívajú vojenské radarové systémy. Keď systém vlákna rozptýli do vzduchu, vytvoria oblak, cez ktorý radarový signál nedokáže prejsť bez výrazného rušenia. Vlákna časť energie pohltia, ďalšiu rozptýlia alebo odklonia iným smerom. Radar následne dostane výrazne slabší a menej čitateľný odrazený signál. Za určitých podmienok tak nedokáže spoľahlivo rozpoznať sledovaný cieľ.

Nejde teda iba o klasickú dymovú clonu, ktorá zakryje vozidlo alebo skupinu vojakov pred zrakom nepriateľa. Nová technológia má narušiť aj elektronické systémy, ktoré armády využívajú na vyhľadávanie a sledovanie cieľov.

Američania systém otestovali v teréne

Výskumníci z DEVCOM CBC uskutočnili v auguste sériu praktických skúšok na vojenskom testovacom polygóne Aberdeen Proving Ground v americkom štáte Maryland. Na rozdiel od laboratórnych experimentov tentoraz systém preverili priamo vo vonkajšom prostredí. Na testovacom priestore umiestnili niekoľko zariadení, ktoré vysielali vopred určené radarové signály. Tie simulovali odrazy, aké by radar zachytil pri sledovaní vojenských cieľov na bojisku.

Prenosný modul následne rozptýlil približne 30 libier, teda 13,6 kilogramu uhlíkových vlákien. Výskumníci sledovali, ako rýchlo vzniknutý oblak naruší radarové signály a zníži schopnosť systému identifikovať jednotlivé ciele.

„Rozmiestnili sme niekoľko cieľov alebo signatúr, ktoré sme potrebovali zakryť. Pomocou radaru sme sledovali vznik oblaku a následné zhoršenie radarových signatúr jednotlivých cieľov. Keď sa oblak vytvoril, intenzita signálu klesla a dosiahli sme požadovaný účinok,“ vysvetlil Michael Smith, strojný inžinier z DEVCOM CBC.

Smith označil pohľad na radarové obrazovky počas testu za jeden z významných momentov celého vývoja.

„Naším cieľom je poskytnúť vojakom na bojisku drahocenný čas. Lepšia ochrana ich životov priamo napĺňa naše hlavné poslanie,“ dodal.

Technológia smeruje k ďalšiemu vývoju, zloženie vlákien zostáva tajné

Po úspešnom technickom overení americká armáda posunula projekt do ďalšej fázy. DEVCOM CBC odovzdalo systém organizácii Portfolio Management Executive for Chemical, Biological, Radiological and Nuclear Defense (PME CBRND), ktorá sa zameriava na ochranu pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami.

Odovzdanie systému PME CBRND posúva projekt bližšie k prípadnému nasadeniu technológie medzi vojakmi. Systém však zatiaľ nevstúpil do bežnej služby. Armáda nezverejnila ani presné zloženie použitých uhlíkových vlákien a podrobnosti o ich toxicite. Materiály určené na vytváranie takýchto dymových clôn musia pred nasadením prejsť kompletným toxikologickým hodnotením. Odborníci z amerického armádneho Centra pre podporu zdravia a preventívnu medicínu (CHPPM) alebo Národnej výskumnej rady (NRC) následne stanovia bezpečnostné pravidlá pre ich použitie počas výcviku a vojenských operácií.

Pred širším nasadením tak systém čakajú ďalšie skúšky a hodnotenie bezpečnosti použitých materiálov. Armáda bude zároveň preverovať, ako sa technológia správa pri praktickom použití v reálnych podmienkach.