Čo sa ukrýva v temnom a chladnom molekulárnom oblaku? Webb odhaľuje stopy dôležitých molekúl!
Molekulárne oblaky sú gigantické štruktúry, z ktorých vznikajú nové hviezdy a planéty.
Vo vesmíre sa nachádza obrovské množstvo molekulárnych oblakov – gigantických plynových štruktúr, z ktorých môžu za správnych okolností vzniknúť nové hviezdy a neskôr aj planéty. V týchto chladných regiónoch astronómovia nachádzajú aj ľadové čiastočky, ktoré môžu ukrývať celú radu molekúl.
V rámci nedávnych pozorovaní sa Webbovmu vesmírnemu teleskopu podarilo odhaliť niekoľko jednoduchých molekúl ukrytých v ľade, ktoré sa postupom času stanu základom pre nové exoplanéty. Objav by mohol vedcom prezradiť ako vznikajú komplexnejšie molekuly a nakoniec aj základné stavebné kamene života.
Zem je zatiaľ jedinou planétou o ktorej vieme, že je schopná podporovať život. Ako presne však život vznikol ostáva záhadou, aj napriek niekoľkým existujúcim teóriám. Pre obývateľnú planétu sú však dôležité ľady, pretože práve v nich sa môžu ukrývať prvky ako uhlík, vodík, kyslík, dusík či síra. Ide o prvky, ktoré sú dôležité pre kompozíciu obývateľnej planéty a vznikajú z nich cukry alebo jednoduché aminokyseliny.
Počas nedávnych pozorovaní sa Webbov vesmírny ďalekohľad pozrel na najhlbšie a najchladnejšie ľady ukryté v molekulárnom oblaku. Okrem pomerne jednoduchého ľadu astronómovia identifikovali niekoľko rôznych molekúl, napríklad karbonylsulfid, amoniak či metán. Objavili aj najjednoduchšiu organickú molekulu, metanol. Táto štúdia priniesla zatiaľ najdetailnejší pohľad na ingrediencie, z ktorých vznikne nová generácia hviezd a planét.
„Naša štúdia ponúka pohľad do prvotného štádia formácie ľadu na drobných čiastočkách prachu. Z týchto čiastočiek sa neskôr stanú malé kamienky a potom zárodky nových planét,“ vysvetľuje Melissa McClure, vedúca štúdie opisujúcej zistenia Webbovho teleskopu.
Okrem toho sa astronómom podarilo nájsť stopy ešte komplexnejších molekúl ako metanol. Tieto stopy nepriradili špecifickým molekulám, no naznačujú, že komplexné molekuly môžu vzniknúť ešte pred zrodom hviezdy.
Neprehliadnite
„Predchodca prebiotických molekúl v planetárnych sústavách môže vzniknúť bežnými procesmi, nie je teda výnimočný len pre našu sústavu,“ tvrdí Will Rocha, spoluautor štúdie.
Budúcnosť pre výskum exoplanét
Po prvýkrát sa astronómom podarilo odhadnúť množstvo síry, ktorá sa nachádzala v karbonylsulfide. Na základe hustoty molekulárneho oblaku však autori očakávali, že nájdu o niečo viac síry. Čo sa týka ďalších dôležitých prvkov, tie sa tiež nachádzali v oblaku v menších množstvách. Astronómovia sa preto v ďalších výskumoch pokúsia lepšie pochopiť to, kde sa môžu tieto prvky ukrývať.
„Prvky ako uhlík, vodík, kyslík a ďalšie sa môžu ukrývať v kamenistejšom materiáli, ktorý sme pomocou Webbovho teleskopu nedokázali preskúmať. Mohlo by to však znamenať väčšiu diverzitu chemickej kompozície pevných planét,“ hovorí McClure.
Chemickú kompozíciu molekulárneho oblaku dokázali astronómovia popísať na základe slnečného svetla, ktoré absorbovali ľadové molekuly. Tento proces vytvára takzvané absorpčné línie, ktoré Webb dokáže zaznamenať. Tieto línie následne vedci porovnávajú s modelmi a na základe toho zistia, aké prvky sa nachádzajú v molekulárnom oblaku.
Komentáre