Veda a výskum

Je liek na starobu na dosah ruky? Vedci objavili univerzálny proces, ktorý môže spôsobovať starnutie

Nový výskum naznačuje, že genetická nerovnováha je to, čo spôsobuje starnutie našich buniek. Počas starnutia nastávajú molekulárne zmeny dôsledkom zmeny v dĺžke génov.

Prečo ľudia starnú? Nový výskum vedcov z Northwestern University objavil doteraz neznámy mechanizmus, ktorý nám môže pomôcť nájsť odpoveď na túto otázku, ktorá trápi ľudí od nepamäti.

Vo svojej práci vedci využili schopnosti umelej inteligencie na to, aby analyzovali dáta z rôznych tkanív, ktoré získali od človeka, myši, potkana a z halančíka, čo je druh ryby. Výsledky poukazujú na to, že počas starnutia nastávajú molekulárne zmeny dôsledkom zmeny v dĺžke génov. Všetky bunky totiž musia balansovať aktivitu takzvaných dlhých a krátkych génov. Dlhšie gény sa spájajú s dlhším životom a tie kratšie s kratším životom.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Zároveň sa zistilo, že starnúce gény podľa ich dĺžky menia svoju aktivitu. Presnejšie, že sa starnutie spája s vyššou aktivitou kratších génov, čo vytvára nerovnováhu. Autorov výskumu prekvapilo, že objavy boli univerzálne, teda rovnaký proces objavili nielen pri ľuďoch, ale aj zvieratách naprieč rôznymi tkanivami.

„Zmena v aktivite génov je veľmi malá, no pozorovali sme ju pri tisícoch rôznych génov. Zmena bola zároveň konzistentná naprieč rôznymi živočíšnymi druhmi vrátane ľudí či naprieč rôznymi tkanivami. Podľa môjho názoru ide o veľmi elegantný systém, v ktorom jeden konzistentný princíp riadi všetky zmeny, ktoré sa počas starnutia objavujú,“ vysvetľuje vedúci výskumu, Thomas Stoeger.

Nerovnováha génov spôsobuje starnutie preto, lebo bunky musia pracovať, aby si rovnováhu udržali aj naďalej. Autori štúdie tento proces prirovnávajú k čašníkovi, ktorý na podnose nesie veľkú objednávku.

„Všetky veci na podnose potrebujú byť vybalansované. Ak nie sú, čašník sa musí o niečo viac snažiť, aby túto nerovnováhu kompenzoval,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Luís A.N. Amaral.

Liek proti starnutiu?

Rovnaká situácia nastáva, keď sa naruší rovnováha aktivity dlhých a krátkych génov. Drobné zmeny nie sú až tak veľkým problémom, no postupom času sa zhoršujú. V rámci práce študovali zmeny v myšiach, ktoré mali 4, 9, 12, 18 a 24 mesiacov. Všimli si, že dĺžka génov sa začala meniť v rozmedzí 4 a 9 mesiacov života. Následne rovnakou metódou skúmali aj potkanov s vekom od 6 do 24 mesiacov a halančíky s vekom od 5 do 39 týždňov.

„Všimli sme si, že už v počiatočných fázach života sa niečo udeje, no tieto zmeny sú postupom veku výraznejšie. Zdá sa, že v mladom veku dokážu bunky odolávať procesom, ktoré by viedli k nerovnováhe genetickej aktivity. Odrazu však túto schopnosť strácajú,“ tvrdí Stoeger.

V ďalšom kroku skúmali vedci genetickú aktivitu ľudí medzi rokmi 30 až 49, potom 50 až 69 a následne 70 a vyššie. Už v strednom veku autori zaznamenali merateľné zmeny v genetickej aktivite.

Autori výskumu naznačujú, že za naše starnutie nemôže len jedna skupina génov, ale ide o zmeny, ktoré sa odohrajú na úrovni celého systému, teda nášho tela. Všimli si totiž zmeny v tisícoch rôznych génoch.

Nerovnováha v genetickej aktivite môže pomôcť vysvetliť aj to, prečo sa mladí ľudia dokážu z ochorenia alebo zranenia dostať rýchlejšie ako starší ľudia. Okrem samotného zranenia sa naše telo musí vysporiadať aj s nerovnováhou genetickej aktivity. Autori štúdie veria, že tieto zistenia by mohli viesť k novým liekom, ktoré by dokázali spomaliť alebo zvrátiť starnutie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close