Dostať sa k pôvodu čiernej smrti, ktorá zmarila milióny ľudských životov, je ťažšie, než sa zdá, ukazuje štúdia
Autori novej štúdie poukazujú na to, že k pochopeniu počiatkov jednej z najhorších baktérií sveta Yersinia pestis, samotná genetika nestačí.
Čierna smrť bola jedna z najhorších pandémií, akou si ľudstvo prešlo. Prepukla v 14. storočí a môže za ňu baktéria Yersinia pestis, ktorá však úradovala už oveľa skôr. Baktéria spôsobila aj takzvaný Justiniánsky mor, ktorý prepukol v 6. storočí nášho letopočtu a považuje sa za prvú zaznamenanú pandémiu na svete.
Lenže ako vznikla samotná baktéria? Pochopenie jej evolúcie je niečo, čím sa zaoberal aj nový výskum vedcov z McMaster University v spolupráci s dvoma ďalšími univerzitami v Sydney a Melbourne. Počas práce vedci analyzovali stovky genómov baktérie a vytvorili najväčšiu analýzu svojho druhu. Hoci technológie pre DNA analýzu zaznamenali v poslednej dobe obrovské pokroky, k počiatkom moru sa vedci dostávajú len ťažko.
Vo svojej práci sa pozreli na viac ako 600 sekvencií genómu baktérie z celého sveta. Pozreli sa na kmene, ktoré po prvýkrát u ľudí prepukli pred 5-tisíc rokmi, na kmene Justiniánskeho moru a aj na samotnú čiernu smrť.
„Mor predstavoval jednu z najväčších pandémií s najväčšou úmrtnosťou v našej histórii. Ak dokážeme zistiť kedy sa baktéria Y. pestis objavila a z akého hostiteľa prešla na ľudí môže vysvetliť, prečo sa opakovane objavovala naprieč storočiami a prečo nakoniec usmrtila obrovské množstvo ľudí,“ vysvetľuje Hendrik Poinar, riaditeľ centra pre starodávnu DNA a jeden z hlavných autorov štúdie.
Genetika nestačí
Na základe analýzy genómov autori štúdie zistili, že Yersinia pestis má nestabilné molekulárne hodiny. Kvôli tomu len veľmi ťažko zisťujú ako rýchlo dokázala získavať nové mutácie. Tým by sa mohli dopracovať k pôvodu baktérie. Yersinia pestis navyše mutuje veľmi pomaly, preto je takmer nemožné zistiť kde vznikla.
Baktériu po svete šírili nielen ľudia, ale aj hlodavce. Vzorky z Ruska, Španielska, Anglicka, Talianska a Turecka, sú všetky rovnaké, a to napriek tomu, že ich delí množstvo rokov. Na základe toho vedci nedokážu presne povedať, odkiaľ a kam sa baktéria prenášala. Vďaka novej metóde sa im ale podarilo identifikovať špecifické populácie baktérie. Naprieč históriou môžeme hovoriť o piatich odlišných populáciách. Tie sa objavili desaťročia alebo až storočia predtým, ako bola pandémia moru v Európe vôbec zaznamenaná.
Neprehliadnite
„Mor nemožno chápať ako jednu baktériu. V tomto smere je mimoriadne dôležitý kontext, čo dokazujeme aj našou analýzou,“ vysvetľuje Poinar.
Dôležitú úlohu hrá historický, ekologický, environmentálny, spoločenský a kultúrny kontext. Poinar tvrdí, že genetika nie je dostatočná na to, aby sa vedcom podarilo rekonštruovať kedy a ako sa začali krátkodobé pandémie moru šíriť. Jeho výskum má však vplyv aj na budúce práce, ktoré sa zameriavajú na pochopenie moderných pandémií, napríklad nedávnu pandémiu ochorenia COVID-19.
Komentáre