Človek okolo seba vytvára vlastné „oxidačné pole“: Meníme tým chémiu v interiéroch
V interiéroch strávime väčšinu nášho života a nový výskum sa zameriava na to, ako našou prítomnosťou ovplyvňujeme vnútorné priestory.
Približne 90% nášho života strávime v interiéroch. Či už doma, v práci, MHD, alebo aute. V uzavretých priestoroch sa nachádza množstvo rôznych látok vrátanie znečistenia z vonku, či látky vznikajúc počas varenia, či upratovania.
Človek je však tiež zdrojom emisií, ktoré sa do okolitého uzavretého ovzdušia dostávajú cez náš dych alebo kožu, informuje inštitút Maxa Plancka. Látky, ktoré sa objavia v ovzduší okolo nás môžu miznúť niekoľkými spôsobmi. V exteriéri je situácia menej komplikovaná, o čistenie vzduchu sa starajú molekuly hydroxylu, ktoré sú mimoriadne reaktívne. Hydroxyl vzniká reakciou ultrafialového žiarenia s časticami ozónu a vodnej pary.
V interiéri je situácia pochopiteľne komplikovanejšia. UV žiarenie je do veľkej miery filtrované cez okná a vedci prirodzene predpokladali, že aj koncentrácia hydroxylu je v interiéri oveľa nižšia. To však nemusí byť tak úplne pravda. Vo svojom novom výskume vedci z inštitútu Maxa Plancka dokazujú, že aj vnútri môžu vzniknúť radikály hydroxylu len tým, že sa tam nachádzajú ľudia a ozón. Pod radikálmi sa v chémii označujú paramagnetické častice s jedným alebo viacerými nespárenými elektrónmi.
„Ľudia nie sú len zdrojmi reaktívnych chemických látok, no sami dokážeme tieto chemikálie transformovať,“ vysvetľuje Nora Zannoni, jedna z autoriek nového výskumu.
Oxidačné pole človeka
Dodáva, že človek si vytvára vlastné „oxidačné pole“, ktorého tvar a sila závisí na množstve ozónu v miestnosti a ventilácii priestoru. Oxidačné pole vzniká reakciou ozónu s olejmi a tukmi nachádzajúcimi sa na našej pokožke.
Neprehliadnite
Vedci to dokázali v experimente, v ktorom sa štyria dobrovoľníci nachádzali v špeciálnej klimaticky kontrolovanej miestnosti. Do nej pridali výskumníci ozón v pomere, ktorý pre človeka nie je škodlivý, no reprezentuje zvýšené hodnoty v interiéri. Následne zisťovali úrovne hydroxylu počas pobytu dobrovoľníkov v miestnosti. Prvý experiment zisťoval úrovne s ozónom, druhý bez neho.
Nasledujúcim krokom bolo zistiť, ako človekom generované oxidačné pole vyzerá. Na to použili niekoľkofázový chemický kinetický model, ktorý pripravili vedci z University of California Irvine. Tento model spojili s modelom, popisujúcim dynamiku tekutín. Na základe modelov vedci porovnali dáta a dokázali popísať ako sa mení oxidačné pole človeka aj pri iných podmienkach, než testovali.
„Náš tím vytvoril prvý model, ktorý dokáže popísať chemické procesy medzi kožou a vzduchom v interiéri na molekulárnej škále, ako aj na škále celej miestnosti,“ Vyadril sa Manabu Shiraiwa, ktorý sa podieľal na vytvorení modelov.
Tím však priznáva, že záhada nekončí. Zatiaľ nedokážu popísať ako na reakcie vplýva vlhkosť v miestnosti. Zároveň ale vysvetľujú, že táto nejasnosť môže otvoriť novú vetvu výskumu.
Komentáre