Ako sa dostala voda na povrch Zeme? Vedci prinášajú viac svetla do tejto záhady
Vedci z University of Hawai'i prinášajú viac svetla do jednej z najväčších záhad vedy. Ako sa dostala voda na Zem?
Náš domov častokrát prezývame aj ako modrá planéta a to kvôli tomu, že povrch Zeme tvorí zo 71% voda. Lenže ako sa na našu planétu dostala? To ostáva stále záhadou.
Existujú dve prevládajúce teórie. Niektorí vedci tvrdia, že planéta vodu získala už pri jej vzniku, zatiaľ čo iní tvrdia, že spočiatku bola Zem suchá, no vodu doniesli kozmické objekty, ktoré sa s ňou zrazili. Dopátrať sa k pravde sa pokúsili aj vedci z University of Hawai’i, ktorí sa lepšie pozreli na kozmický prach.
Vo svojej práci uvádzajú, že sa molekuly vody dostali na planétu krátko po jej vzniku a priniesli ju prachové zrnká asteroidov, či komét. Na nich voda vznikla vďaka vesmírnemu počasiu, presnejšie kvôli solárnemu vetru. Nabité častice vychádzajúce zo Slnka reagovali s povrchom kozmického objektu a vytvorili na ňom molekuly vody.
Inšpiráciou pre vedcov bola teória, že meteority priniesli vodu na povrch Zeme pred 4,6-miliardami rokov v posledných štádiách jej formácie. Túto teóriu sa rozhodli otestovať analýzou izotopického zloženia asteroidov, ktoré na našu planétu dopadli. Tieto asteroidy sa radia medzi takzvané uhlíkové chondrity.
Ak sa pomer vodíka a deutéria v meteorickej vode zhodoval s pomerom tej našej, potom by sa mohli meteority považovať za zdroj vody na Zemi. Výsledky ale neboli úplne jednoznačné. Niektoré vzorky sa zhodovali, no v priemere vedci nemôžu o zhode hovoriť. Ukázalo sa, že voda na Zemi má o niečo ľahšiu izotopickú stopu.
Neprehliadnite
Časť vody pochádza z komét a asteroidov priznávajú autori štúdie. Objavil sa však ešte jeden izotopicky ľahší zdroj.
Odkiaľ pochádza naša voda?
Vedci z University of Glasgow využili špičkový vedecký proces, pomocou ktorého dokázali analyzovať vzorku iného asteroidu – atóm po atóme. Vzorky prišli z asteroidu Itokawa, ku ktorému putovala japonská sonda Hayabusa. Analýza ukázala, že na počiatku Slnečnej sústavy sa pod povrchom drobných zrniečok tvorilo výrazné množstvo vody.
Tieto čiastočky by neustále pršali na mladú Zem a zároveň jej dodávali vodu, z ktorej sa neskôr stali oceány. Vplyv vesmírneho počasia, a to hlavne iónov vodíka, dokáže ovplyvniť materiál asteroidov. Ten postupom času uvoľní dostatočné množstvo atómov kyslíku, aby mohla začať tvorba vody. Takáto voda by bola izotopicky ľahká.
Vedci teda predpokladajú, že na mladú Zem neustále pršali prachové častice, vnútri ktorých sa ukrývala voda. Tieto častice boli odfúknuté solárnym vetrom a neskôr pritiahnuté gravitáciou planéty. Tento proces sa podľa autorov štúdie odohral pred niekoľkými miliardami rokov a môže vysvetliť zloženie vody, ktoré nesúhlasilo s analyzovanými vzorkami asteroidov. Dôkazy sú silné, no vedci túto teóriu zatiaľ nepotvrdzujú. Hľadať budú aj ďalšie dôkazy, ktoré by ponúkli lepší obraz o tom, čo sa pred miliardami rokov mohlo v našej Slnečnej sústave odohrať.
Komentáre