Antarktída stúpa a hrozí, že spôsobí globálnu katastrofu: Môžeme sa jej však vyhnúť
Nová štúdia približuje proces, ktorý ovplyvňuje ľad na Antarktíde. Vie nám pomôcť, no aj uškodiť. Kľúčom k tomu, aby nám pomohol, je zníženie emisií.
Výskumníci z McGill University v rámci svojho nového výskumu naznačujú, že Zemské prírodné sily by mohli dramaticky obmedziť dopad rozpúšťajúceho sa antarktického ľadu na dvíhanie morských hladín. Má to však háčik.
Výskum totiž naznačuje aj to, že Zem by nám vedela takto pomôcť len v prípade, ak sa nám podarí výrazne znížiť emisie uhlíka v nadchádzajúcich desaťročiach. Zároveň výskumníci upozorňujú, že ak sa nezmení nič a trend emisií bude pokračovať naďalej, potom Antarktída prispeje k dvíhaniu morských hladín viac, ako sa spočiatku predpokladalo.
Nové zistenia sú závažné, pretože kontinentálny ľadovec na Antarktíde patrí k najväčším masám ľadu na Zemi. Zároveň predstavuje najväčšiu neistotu, čo sa týka predpovedania morských hladín v budúcnosti.
“V pobrežných oblastiach žije približne 700-miliónov obyvateľov. V prípade dvíhania morských hladín môžu byť tieto oblasti zaplavené, pričom hovoríme o škodách v triliónoch dolárov. Je kriticky dôležité pochopiť domino efekt, ktorý prichádza s roztopením ľadu na Antarktíde. V najhoršom prípade môžeme mať takúto situáciu na krku už do konca tohto storočia,” tvrdí vedúca štúdie, Natalya Gomez.
Dvojsečná zbraň
Vo svojej novej práci sa autori zamerali na to, ako ľadovec na Antarktíde reaguje s pôdou, na ktorej leží a ako sú tieto reakcie ovplyvnené úrovňou emisií v atmosfére. Výsledky práce ukazujú, že hladina morí o nejakú časť stúpne, čomu sa už vyhnúť nedokážeme. Vieme však rýchlo a rázne reagovať, aby sme sa vyhli najničivejším dopadom globálneho otepľovania.
Keď sa ľad roztopí, jeho celková hmotnosť klesá. To spôsobuje, že sa pôda pod ľadom dvihne, podobne ako špongia, z ktorej zdvihneme ťažký predmet. Tento dej môže predstavovať podľa autorov výskumu dvojsečnú zbraň. Ak rýchlo znížime emisie, tento proces môže slúžiť ako brzda. Zem nadvihne ľad a spomalí prúdenie roztopeného ľadu do oceánu. Štúdia zisťuje, že tento proces môže zabrániť stúpaniu morských hladín až o 40%. Musíme ale znížiť emisie rýchlo.
Neprehliadni
Na druhú stranu ak nespravíme nič a emisie budú v atmosfére narastať, ľad sa bude rozpúšťať rýchlejšie a dvíhanie zeme nebude stačiť na to, aby tento proces zastavilo. Namiesto toho zem vytlačí ešte viac vody do oceánov a tým zrýchli stúpanie morských hladín.
Aby vedci zistili viac o tom, ako tento proces funguje, vytvorili 3D model interiéru Zeme. Model využíva merania, ktoré zaznamenali citlivé seizmické prístroje na Antarktíde.
“Náš model ukazuje vrstvy Zeme, akoby to bola cibuľa. Ukázal nám dramatické variácie v hrúbke a konzistencii zemského plášťa. Tieto poznatky nám umožňujú lepšie predpovedať ako odlišné oblasti zareagujú na roztápanie ľadu,” vysvetľuje spolautor štúdie, Maryam Yousefi.
Nepomer viny a dôsledku
Výskumníci v práci zdôrazňujú, že globálne otepľovanie nie je fér. Ostrovné národy prispievajú ku globálnym emisiám najmenej, no práve tie budú kvôli dvíhajúcim sa hladinám trpieť najviac.
V júli sa objavila štúdia, ktorá zistila, že roztápanie ľadu v Grónsku a na Antarktíde má ešte jeden vplyv na našu planétu. Roztápanie ľadu môže spôsobovať zmenu v rozložení hmotnosti. Tá môže mať vplyv na to, ako rýchlo sa Zem točí okolo svojej osi.
Výskumníci zistili, že slapové trenie, ktoré je spôsobené gravitáciou Mesiaca, spomaľuje rotáciu našej Zeme. Autori výskumu ale zistili, že ak budeme pokračovať vo vypúšťaní skleníkových plynov do atmosféry rovnakým tempom ako doteraz, potom bude vplyv globálneho otepľovania na rotáciu Zeme väčší ako vplyv Mesiaca. V budúcnosti by teda globálne otepľovanie mohlo spôsobiť aj dlhšie dni.
Globálne otepľovanie sa už stalo záležitosťou, ktorá sa nedá ďalej ignorovať. Viaceré štúdie poukazujú na to, že ak nespravíme s emisiami skleníkových plynov nič, už čoskoro sa nebudeme môcť vyhnúť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania.
