Veda a výskum

Aké tajomstvo sa schováva za tým, že máme tak veľké mozgy?

Jednou z charakteristík človeka je veľký mozog, no ako sme k nemu prišli je záhadou.

Naše mozgy sú jednou z najzakladanejších charakteristík človeka. Veľké mozgy nám pomohli vytvoriť nástroje a neskôr aj všetko, čo dnes vidíte okolo seba. Obrovskou vedeckou záhadou ale ostáva to, ako sme sa k veľkým mozgom vlastne dopracovali.

Vieme, že kedysi dávno mali ľudia a šimpanzy spoločného predka. Pred štyrmi až šiestimi miliónmi rokov sme sa ale na evolučnej ceste rozdelili a začali kráčať svojou vlastnou cestou, informuje portál Popsci. Dnes si môžeme všimnúť, že šimpanzy stále chodia po štyroch, no ľudia za to obdobie ušli mimoriadne dlhú a členitú evolučnú púť. Nasvedčujú tomu aj naše mozgy, ktoré sú približne trikrát väčšie ako mozog šimpanza.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Existuje niekoľko teórií prečo človek získal väčší mozog. Jedna tvrdí, že vývoj väčšieho mozgu bola nevyhnutnosť vzhľadom na problémy, ktorým sme ako druh čelili. Podľa novej štúdie sme však mali len obrovské šťastie.

Za novou štúdiou stojí Katie Pollard, ktorá evolúciu človeka vníma ako výhru v hode kockou. Pollard tvrdí, že s každým novým druhom existuje šanca, že sa v jeho genóme objavia mutácie. Každá nová generácia zároveň dostáva šancu na veľké zmeny, ktoré povedú k jej jednoduchšiemu prežitiu. Mutácie s pozitívnym vplyvom na život jedinca ostávajú a prenášajú sa aj na ďalších potomkov. Čo sa však týka človeka a našich veľkých mozgov, tieto mutácie sa neskôr museli prejaviť aj v našom celom genóme.

Genetická lotéria

Pollard vysvetľuje, že náhodné mutácie mohli viesť ku vzniku 49 krátkych DNA sekvencií, ktoré vedci nazývajú HAR. Tieto sekvencie podporujú gény, ktoré sa nachádzajú vedľa nich. Tieto gény sú u ľudí veľmi podobné, no ak ich porovnáme s inými stavovcami, všimneme si zásadné rozdiely. V rámci novej štúdie vedci zisťovali, ako mohli gény HAR pomôcť ľuďom s evolúciou.

V rámci štúdie vedci analyzovali dáta z 241 cicavčích genómov a identifikovali 312 regiónov HAR naprieč všetkými. Vo väčšine prípadov vedci našli prepojenie s vývojom mozgu. Následne tieto genómy porovnali s ľudskými a šimpanzími. Tu si všimli, že približne 30% regiónov HAR obsahovalo DNA, ktorá sa skladala iným spôsobom.

Na základe toho ako sa DNA skladala sa mohli regióny HAR objaviť pri odlišných génoch, ktoré podporovali a zvyšovali ich produktivitu. Čo sa týka nás ľudí, úplnou náhodou sa mohli tieto regióny dostať ku génom, ktoré mali na starosti vývoj mozgu.

„Inými slovami povedané, vyhrali sme mutačnú lotériu,“ hovorí Pollard.

Nová štúdia dokázala, že evolučná história regiónov HAR je spojená s komplexnými dynamickými procesmi, ktoré viedli k štrukturálnej konfigurácii ľudského genómu. Zároveň ale treba ešte ďalšie štúdie, ktoré by sa venovali evolúcii ľudského genómu. Je totiž možné, že sa regióny HAR objavili ešte skôr ako iné skladanie našej DNA.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close