Afrika nemusí byť „kolískou ľudstva“. Nový archeologický objav môže prepísať učebnice
Výskumníci odhalili v Turecku mimoriadne dôležitú fosíliu nášho dávneho predka. Tá naznačuje, že sme sa mohli o vzniku človeka mýliť.
Archeológovia v Turecku objavili nález, ktorý má potenciál prepísať učebnice, čo sa týka našich poznatkov o ľudskej evolúcii. Podarilo sa im identifikovať fosíliu nového druhu Anadoluvius turkae ktorá má približne 8,7-miliónov rokov. Fosíliu objavili neďaleko tureckého Çankırı, informuje portál Earth.com.
Nové nálezy napádajú už dlho zaužívanú teóriu o tom, že predkovia človeka pochádzajú výhradne z Afriky. Podľa nových dôkazov Európa hrala významnú úlohu v našej evolučnej histórii, pravdepodobne väčšiu ako Afrika. Fosíliu nového druhu odhalili archeológovia na nálezisku Çorakyerler s podporou tureckého Ministerstva kultúry a turizmu.
Fosília naznačuje, že primáty v oblasti stredozemného mora boli oveľa diverznejšou skupinou, než sa spočiatku predpokladalo. Objavené druhy primátov sa radia k najskorším príslušníkom skupiny homininov, do ktorej spadajú nielen šimpanzy, opice bonobo, gorily ale aj ľudia a naši fosílni predkovia.
A newly identified ape, named Anadoluvius turkae, may challenge our origin story once more, according to a new study.https://t.co/emhtXT3NaJ#fossils #paleontology pic.twitter.com/y67v1HSQFB
— Earth Archives (@EarthArchivesHQ) August 28, 2023
Fosílie objavené v Európe môžu prepísať učebnice
Podľa výskumníkov objav fosílie podporuje teóriu, podľa ktorej sa africké primáty a naši predkovia mohli vyvinúť v Európe a neskôr migrovali do Afriky pred 7 až 9-miliónmi rokov.
Neprehliadni
“Nálezy naznačujú nielen to, že sa hominini vyvinuli v západnej a centrálnej Európe, no na tomto území strávili 5-miliónov rokov a následne sa rozšírili aj do východného Stredomoria a eventuálne aj Afriky. Predpokladáme, že dôvodom migrácie bolo meniace sa prostredie a ubúdajúce lesy,” vysvetlil profesor David Begun, vedúci medzinárodného tímu výskumníkov, ktorí analyzovali fosíliu.
Nová štúdia sa zakladá na zachovalej čiastočnej lebke, ktorú archeológovia objavili v Turecku v roku 2015. Táto fosília si zachovala väčšinu tvárovej štruktúry a prednú časť mozgovej časti lebky. Výskumníkom poskytla cenné informácie o anatómii tohto živočícha.
“Kompletnosť tejto fosílie nám dovolila vykonať širšiu a detailnejšiu analýzu použitím mnohých funkcií, ktoré sú zakódované do modelu schopného vypočítať evolučné vzťahy. Po aplikovaní zrkadlového zobrazenia je tvár takmer úplne kompletná. Predchádzajúce objavené fosílie nemajú zachovanú tak veľkú časť mozgovej časti lebky,” vyjadril sa Begun.
Predpokladá sa, že Anadoluvius turkae sa veľkosťou podobal približne na väčšieho samca šimpanza a vážiť mohol okolo 50 až 60 kilogramov. Výskumníci konštatujú, že táto veľkosť je na šimpanza vysoká a skôr by sme ju mohli prirovnať k priemernej veľkosti samice gorily. Fosília naznačuje, že tento druh žil v suchom lesnatom prostredí a väčšinu svojho času strávil na zemi.
Fosília nemá zachované žiadne končatiny, no veľa o jej živote dokázali výskumníci vyčítať z čeľuste a zubov, či zo živočíchov, ktoré sa našli okolo fosílie. Predpokladá sa, že Anadoluvius žil v relatívne otvorenom prostredí. Ide o podobný druh prostredia, v akom žili prví ľudia v Afrike. Silná čeľusť a veľké zuby naznačujú tvrdú stravu, napríklad korene.
Afrika nemusí byť „kolískou ľudstva“
Autori štúdie ďalej vysvetľujú, že Anadoluvius pravdepodobne žil v podobných podmienkach, aké môžeme nájsť v afrických trávnatých oblastiach alebo suchých lesoch. Tento druh spolunažíval so žirafami, nosorožcami, zebrami, antilopami, slonmi, hyenami a predátormi, ktoré sú podobné levom.
Zároveň sa predpokladá, že pred približne 8-miliónmi rokov sa táto komunita rozpustila a z východnej časti Stredozemného mora migrovala do Afriky.
Nová fosília je jednou z niekoľkých ďalších, ktoré výskumníci objavili v Bulharsku a Grécku. Patrí medzi najsilnejšie dôkazy toho, že prví hominini mohli vzniknúť v Európe a až neskôr migrovali do Afriky. Objavenie fosílie Anadoluvia podporuje túto teóriu, no samotní autori štúdie zdôrazňujú, že zatiaľ nemôžeme hovoriť o definitívnej odpovedi.
Aby sme mohli skutočne povedať, že človek má svoje počiatky v Európe, výskumníci musia objaviť ešte viacej fosílií, ktoré sa datujú do obdobia medzi 7 a 8-miliónmi rokov. Zároveň musia objaviť viac fosílií ako na území Európy, tak aj v Afrike. Ak by sa potvrdilo, že hominini vznikli v Európe, úplne by to zmenilo naše chápanie evolúcie človeka.
Komentáre