Ako vznikajú fosílie tvorov, ktoré žili pred miliónmi rokov? Hlavne vďaka nim máme predstavu, ako mohli vyzerať!
Fosílie môžu vznikať len keď sa splní niekoľko špecifických podmienok.
Dinosaury žili niekoľko stoviek miliónov rokov v minulosti a o ich existencii vieme len vďaka fosíliám, ktoré sa po nich zachovali. Lenže ako presne tieto fosílie vznikli?
Za fosíliu považujeme akúkoľvek stopu po prehistorickom živočíchovi alebo rastline. Môže ísť o zachované ostatky, no za fosíliu môžeme označiť aj iné úkazy, napríklad stopy po pazúroch, ktoré po sebe zanechali. Ak však nehovoríme priamo o zachovalých ostatkoch, ale o iných dôkazoch o existencii živočícha či rastliny, vedci používajú označenie stopová fosília.
Hoci sme objavili množstvo fosílií prehistorických živočíchov, portál Nature History Museum vysvetľuje, že nie všetok život vytvorí po smrti fosíliu. Na to sa vyžaduje niekoľko špecifických podmienok. Väčšina živých tvorov sa po smrti rozloží a neostane po nich jediná stopa.
„Takmer všetky fosílie – 99% z nich, sú fosílie morského života, napríklad mäkkýše alebo žraloky. Tieto tvory žili v moriach a po smrti ich rýchlo pochoval piesok alebo bahno,“ píše Natural History Museum.
Keď sú ostatky pochované usadeninami, nedostáva sa ku ním kyslík a spomaľuje sa dekompozícia. Vďaka tomu majú ostatky dostatočné množstvo času na to, aby začal prebiehať fosilizačný proces. Dinosaury však žili na súši, no napriek tomu našli vedci desiatky fosílií týchto obrích jašterov. Väčšina z nich sa však našla v blízkosti jazier alebo riek. Niektoré dinosaury umreli krátko pred záplavami a ich telo pochovalo bahno. Iné dinosaury vyplavili mohutné lejaky do rieky.
„Nevieme veľa o dinosauroch, ktoré žili v lesoch alebo horách. V takomto prostredí sa fosílie tvoria len veľmi zriedkavo,“ vysvetľuje doktor David Button, ktorý sa zaobera výskumom dinosaurov.
Ako vznikajú fosílie?
Väčšina fosílii vznikne procesom petrifikácie, resp. inak povedané skamenením. Keď živočích umrie, mäkké tkanivá ako koža alebo svalstvo, sa začnú rozkladať. V tomto bode sa môžu objaviť aj mrchožrúti, ktorí časť ostatkov zjedia. Než sa však telo rozloží úplne, zakryje ho buď bahno, piesok alebo iné veci. Častokrát sa stáva, že v tomto bode ostávajú z tela len kosti a zuby.
Neprehliadnite
Postupom času sa na vrchnej vrstve bahna budujú ďalšie vrstvy usadenín. Na kostru začne pôsobiť väčší tlak až do momentu, kedy sa vrstvy premenia na usadenú horninu. Počas tohto procesu sa ku kostiam dostáva voda, ktorá ich premení na kameň tým, že po sebe nechá minerály.
Proces fosilizácie prebieha tisíce, až milióny rokov.
Inokedy sa môže stať, že voda kosti rozloží, no v usadenine ostáva prirodzená forma. Ak sa do tejto formy dostanú minerály, môžu sa vytvoriť kryštály v tvare pôvodnej kosti. Inokedy sa môžu do formy dostať ďalšie usadeniny. Podobne vznikajú aj stopové fosílie, napríklad keď po sebe nechá zviera odtlačok.
Fosílie sú pochované pod vrstvami, ktoré sa mohli zbierať až milióny rokov. Ako tvrdia vedci, objavenie fosílie je do veľkej miery o šťastí, no pomáhajú nám aj prírodné procesy. Po čase sa fosílie dostávajú na povrch Zeme vďaka zvetrávaniu. Spravidla vznikajú v usadených horninách, čo je miesto, kde po nich vedci najčastejšie pátrajú. Rovnako ale fosílie odkrýva aj globálne otepľovanie, resp. roztápanie ľadových plôch, ktoré boli po tisícročia zamrznuté.
Komentáre