Rusko vyvíja nástupcu Sojuzu už roky. Čo sa s projektom vlastne deje?

Rusko pokračuje vo vývoji nových rakiet a po rokoch odkladov sa chystá aj na ďalšie testy kozmickej lode, ktorá má jedného dňa nahradiť Sojuz. Šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov o aktuálnom stave ruského vesmírneho programu informoval premiéra Michaila Mišustina. Hovoril o prvom lete Sojuzu-5, pripravovaných raketách, nových satelitoch aj skúškach budúcej pilotovanej lode.

Sojuz-5 má za sebou prvý skúšobný let. Na obežnú dráhu má vyniesť až 18 ton

Sojuz-5 sa prvýkrát odlepil od rampy 30. apríla 2026 na kozmodróme Bajkonur v Kazachstane. Pri skúšobnom štarte rakety Sojuz-5 však ešte nešlo o cestu na obežnú dráhu. Namiesto družice alebo iného nákladu niesla hmotnostnú maketu a let skončil na plánovanej suborbitálnej trajektórii. Roskosmos po skúške oznámil, že oba stupne rakety pracovali podľa plánu.

Oveľa väčšie ambície ukazujú čísla, ktoré Bakanov predstavil pri stretnutí s ruským premiérom. Podľa neho má Sojuz-5 dostať na nízku obežnú dráhu až 18 ton nákladu. Výrobca RKC Progress uvádza približne 17 ton. Aj konzervatívnejší údaj je výrazne vyšší než približne 8,7 tony, ktoré Bakanov pripísal staršiemu Sojuzu-2. Aprílový let však ešte neukázal, či nová raketa takúto nosnosť zvládne aj pri skutočnej orbitálnej misii.

Roskosmos zároveň pracuje na úplne inom type rakety. Amur má dostať návratový prvý stupeň, ktorý po štarte pristane a bude možné použiť ho znova. Rovnakú myšlienku už roky využíva SpaceX a o zvládnutie podobnej technológie sa pokúšajú aj ďalší výrobcovia opakovane použiteľných rakiet. Bakanov tvrdí, že motor určený pre Amur už absolvoval dva úspešné pozemné zážihy. Ako palivo používa skvapalnený zemný plyn a kyslík.

Do ruských plánov sa medzitým pridáva aj súkromná spoločnosť Novyj Start. Namiesto vývoja rakety úplne od začiatku využíva technológie medzikontinentálnej balistickej rakety Topoľ-M. Z nich má vzniknúť ľahký nosič Start-1M určený na vynášanie menších nákladov. Firma chce prvýkrát štartovať z kozmodrómu Vostočnyj v prvom štvrťroku 2027.

Súvisí s tým

Rusko roky sľubuje stíhačku MiG-41 s rýchlosťou Mach 4, ktorá sa mala stať nočnou morou pre Západ. Čo o nej po 13 rokoch naozaj vieme?

Na obežnej dráhe má Rusko takmer 400 družíc. Ďalšie dve chce vypustiť v októbri

Podľa Bakanova vypustilo Rusko do 22. septembra 2026 približne 60 kozmických aparátov. Celkový počet ruských zariadení na obežnej dráhe má byť už tesne pod hranicou 400 kusov. Do tohto čísla zaradil komunikačné a navigačné satelity aj družice, ktoré sledujú Zem.

Bakanov už nespresnil, koľko z takmer 400 zariadení je stále aktívnych ani čo všetko Roskosmos do tohto čísla zarátal.

Už v októbri k nim majú pribudnúť ďalšie dve družice optoelektronického pozorovania. Vyrobili ich súkromné firmy a podľa Bakanova už majú testovanie za sebou. Obe družice medzičasom dorazili na kozmodróm Vostočnyj, odkiaľ majú odštartovať.

Vostočnyj pritom Rusko ďalej rozširuje. Dnes odtiaľ štartujú rakety Sojuz-2 a pre ťažkú Angaru je pripravený samostatný komplex. Ďalšia rampa má slúžiť nosiču Start-1M.

Nástupca Sojuzu sa vyvíja od roku 2009. Teraz ho čakajú ďalšie padákové testy

Na jeseň chce Roskosmos na Ďalekom východe zhodiť z výšky návratovú kabínu budúcej pilotovanej lode a preveriť jej padáky. Samotná loď však vzniká už od roku 2009 a do vesmíru sa za ten čas ešte nedostala.

Za sedemnásť rokov stihol projekt niekoľkokrát zmeniť aj meno. Ars Technica pripomína, že pôvodné označenie PPTS nahradilo PTK NP. Neskôr Rusko po verejnej súťaži vybralo meno Federacija a v roku 2019 ho Roskosmos znovu premenoval, tentoraz na Orel, v anglickom prepise Oryol.

Bakanov teraz používa technické označenie PTK NP. Meno Orel tým ale nemuselo definitívne skončiť. Ruské zdroje obe označenia používali súbežne už aj v minulosti.

Najbližší plán Bakanov opísal jednoducho: „Na jeseň bude už padákový zhod a jeho testy na Ďalekom východe.“ Tým sa skúšky nekončia. Podľa Interfaxu chce Roskosmos ešte v roku 2026 preveriť núdzový záchranný systém pre prípad nehody na štartovacej rampe.

V roku 2027 má prísť náročnejšia skúška pri maximálnom dynamickom tlaku, známom ako Max-Q. Ide o fázu letu, počas ktorej kombinácia vysokej rýchlosti a hustoty atmosféry vytvára na raketu najväčšie aerodynamické zaťaženie.

Do tej chvíle však Roskosmos pracuje najmä s testovacím hardvérom. Už skôr ukázal plnorozmerné makety návratovej kabíny určené na vibračné skúšky a zhadzovanie z vrtuľníka. Jesenné testy preto ešte nebudú skúškou hotovej kozmickej lode. Overiť majú hlavne správanie kabíny pri návrate, padákový systém a technológie, ktoré majú v prípade problémov zachrániť posádku.

Do vesmíru sa má nástupca Sojuzu dostať najskôr v roku 2028

Termín prvého letu sa medzitým opäť posunul. Generálny konštruktér RKK Energia Vladimir Solovjov v apríli pre Interfax povedal, že PTK NP by sa mohla prvýkrát dostať do vesmíru v roku 2028, najneskôr v roku 2029. Starší harmonogram pritom prisudzoval samotnému roku 2028 hneď tri skúšobné misie, jednu bez posádky a dve s kozmonautmi.

Na štart má loď vynášať modernizovaná Angara-A5M z kozmodrómu Vostočnyj.

Za roky vývoja sa zmenilo aj to, kam má vlastne PTK NP lietať. Pôvodne sa s loďou rátalo aj pri výpravách k Mesiacu. Takáto konštrukcia však bola pre bežné lety na nízku obežnú dráhu príliš veľká, a Roskosmos ju začal prispôsobovať najmä pre dopravu posádok na budúcu Ruskú orbitálnu stanicu.

Mesiaca sa Rusko nevzdalo. Vladimir Putin v roku 2022 verejne hovoril o obnovení ruského lunárneho programu a o rok neskôr k nemu odštartovala automatická sonda Luna-25. Pokus sa skončil haváriou. Pri manévri pred pristátím pracoval motor 127 sekúnd namiesto naprogramovaných 84 sekúnd, sonda sa dostala na nesprávnu dráhu a 19. augusta 2023 narazila do Mesiaca.

Roskosmos neskôr vysvetlil, že problém vznikol v palubnom riadiacom systéme. Blok akcelerometrov sa neaktivoval správne, počítač preto nedostal údaje potrebné na včasné vypnutie motora.

Ďalšie lunárne misie zostávajú v pláne a Moskva rozvíja aj spoluprácu s Čínou na Mesiaci. PTK NP má však najskôr obsluhovať Ruskú orbitálnu stanicu. Ak by s ňou Rusko chcelo posielať kozmonautov ďalej k Mesiacu, potrebovalo by podľa skorších plánov Roskosmosu aj novú raketu superťažkej triedy.