Rusko a Čína sa dohodli na mesačnej misii. Chcú na Mesiaci nainštalovať jadrový reaktor
Rusko a Čína plánujú nainštalovať jadrový reaktor na Mesiaci.
Písal sa rok 1969 a bol 20. júl, keď sa ľuďom prvýkrát v histórii podarilo pristáť na Mesiaci a poprechádzať sa po jeho povrchu. Medzitým ľudstvo uskutočnilo na Mesiaci ešte šesť ďalších misií s ľudskou posádkou, pričom posledná sa odohrala 11. decembra 1972. Počas nej astronaut s československými koreňmi Eugene Cernan spolu s geológom Harrisonom Schmittom uskutočnili tri výstupy na mesačný povrch. Odvtedy ľudská noha na prirodzenej družici Zeme viac nestála.
Svetové veľmoci spolu so svojimi partnermi sa však plánujú na Mesiac vrátiť. Tentoraz ale nejde „len“ o ďalšiu prechádzku po jeho povrchu. Cieľom je vybudovať trvalú základňu. Najviac sa hovorí o programe Artemis, za ktorým stojí americká NASA.
Rusko a Čína chcú nainštalovať na Mesiaci jadrový reaktor
O Mesiac však nejavia záujem iba Američania, ale aj Čína a Rusko. Práve tieto dve krajiny verejne deklarujú zámer nainštalovať na Mesiaci jadrový reaktor v rokoch 2033 až 2035, ako informuje ruská tlačová agentúra TASS.
Generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov uviedol, že takáto misia bude musieť byť plne automatizovaná a potrebné technológie na jej realizáciu sú už takmer pripravené.
Základom tejto spolupráce je memorandum medzi ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos a čínskou CNSA, podpísané v marci 2021. Týka sa výstavby Medzinárodnej mesačnej výskumnej stanice (ILRS). V rámci tohto projektu plánuje Čína uskutočniť tri lunárne misie – Chang’e 6, 7 a 8 – ktorých cieľom je otestovať kľúčové technológie potrebné na vytvorenie diaľkovo ovládanej robotickej základne. Prvá misia je naplánovaná na rok 2026 a celý projekt by mal byť dokončený do roku 2028.
Neprehliadni
Hlavným cieľom týchto krokov je položiť technologický a energetický základ pre dlhodobé výskumné aktivity na Mesiaci. Práve jadrový reaktor by mal zabezpečiť potrebnú energiu pre budúce mesačné základne.
Prečo nestačí solárna energie?
Možno sa teraz pýtaš, prečo práve jadrový reaktor? Odpoveď je jednoduchá. Na Mesiaci trvá „deň“ približne 14 pozemských dní, po ktorých nasleduje 14 dní mesačnej noci. Počas nej panuje absolútna tma a solárne panely nefungujú. Okrem toho teploty klesajú až na –170 °C, takže technológie a zariadenia potrebujú stabilný prísun energie na udržiavanie prevádzky aj tepla.
Jadrový reaktor by túto energiu mohol dodávať nepretržite, nezávisle od svetelných podmienok či počasia. Umožnil by tak nielen automatizované misie, ale aj neskoršiu ľudskú prítomnosť, výskum, prípadnú ťažbu surovín (napríklad hélia-3) a prípravu na ďalšie kroky – ako napríklad let na Mars.
Komentáre