Jadrový konflikt a škodlivá AI patria medzi najväčšie hrozby pre ľudstvo do roku 2100

Ľudstvo čelí viacerým hrozbám, ktorých následky môžu ďaleko presiahnuť hranice zdravotníctva. Klimatické zmeny, rastúca obezita, sociálne nerovnosti, jadrový konflikt či zneužitie umelej inteligencie môžu v nasledujúcich desaťročiach pripraviť miliardy ľudí o zdravý život. Nová komisia odborníkov preto vybrala 17 rizík, ktorým by vlády mali venovať väčšiu pozornosť.

Správa s názvom The Lancet Commission on 21st Century Global Threats to Health vznikla v spolupráci 35 odborníkov z oblasti medicíny, ekonomiky, bezpečnosti, riadenia štátov a technológií. Autori ju predstavili na Svetovom zdravotníckom samite v Berlíne v októbri 2026. Pri hodnotení vychádzali z historických údajov aj analýz zdravotných rizík v 204 krajinách a územiach.

Ich cieľom nebolo zostaviť jednoduchý rebríček katastrof. Namiesto toho vytvorili rámec, ktorý má politikom, investorom a ďalším rozhodujúcim osobám pomôcť určiť, kde môžu opatrenia priniesť najväčší úžitok. Výpočty pokrývajú obdobie od roku 2025 do roku 2100.

Dve hrozby môžu ohroziť samotné prežitie ľudstva

Medzi najzávažnejšie riziká komisia zaradila jadrový konflikt a škodlivé využitie umelej inteligencie. Obe hrozby majú podľa odborníkov potenciál ohroziť samotnú existenciu ľudstva. Ich pravdepodobnosť zostáva nízka, no prípadné následky by mohli byť natoľko rozsiahle, že ich nemožno ignorovať.

Autori odhadli, že účinné opatrenia na predchádzanie jadrovému konfliktu by do roku 2100 mohli zabrániť približne 133 miliónom úmrtí a uchrániť 9,35 miliardy rokov zdravého života. Pri znižovaní rizika škodlivého využitia umelej inteligencie vyčíslili možný prínos na 10,4 miliardy rokov zdravého života.

Súvisí s tým

Každý tretí človek môže mať v tele parazita, ktorý ohrozuje zdravie. Vedci varujú, že ho svet podceňuje

Tieto čísla nepredstavujú predpoveď, že k takýmto stratám určite dôjde.

Ide o modelové odhady, ktoré vyjadrujú možný rozsah škôd a prínos preventívnych opatrení. Keďže pri takýchto udalostiach chýbajú dostatočné historické údaje, odborníci využili aj štruktúrované expertné posudzovanie a odhady špecialistov na predpovedanie rizík. Výsledky preto prinášajú väčšiu mieru neistoty než pri hrozbách, ktoré vedci dokážu podložiť rozsiahlejšími dátami.

Spolupredseda komisie Christopher J. L. Murray, riaditeľ Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia na Washingtonskej univerzite, zdôraznil, že ľudstvo stále môže ovplyvniť budúci vývoj.

„Pozoruhodný nie je iba rozsah týchto hrozieb, ale aj skutočnosť, že ľudstvo má stále možnosť konať. Rozhodnutia dnešných lídrov ovplyvnia zdravie a kvalitu života ďalšej generácie. Odkladanie opatrení iba presunie náklady do budúcnosti a ešte ich zvýši,“ uviedol Murray.

Klimatické zmeny môžu pripraviť ľudí o miliardy rokov zdravého života

Jedno z najnaliehavejších rizík predstavuje zmena klímy. Podľa komisie by obmedzenie globálneho otepľovania približne na 1,8 stupňa Celzia namiesto scenára so zvýšením teploty o 4,4 stupňa mohlo zabrániť strate 1,89 miliardy rokov zdravého života. Do výpočtu autori zahrnuli napríklad následky extrémnych horúčav a znečistenia ovzdušia.

Skutočný rozsah škôd môže byť ešte väčší. Model totiž nezachytáva všetky dôsledky, ktoré sa ťažko vyjadrujú číslami. Patrí k nim vysídľovanie obyvateľstva, suchá či zhoršenie duševného zdravia. Bez výrazného zníženia emisií sa navyše môžu škody prehlbovať aj po roku 2100 a zosilniť ďalšie problémy vrátane migrácie.

Komisia upozornila aj na nerovnosti vo vzdelaní. Podľa jej výpočtov by lepší prístup k vzdelávaniu mohol pomôcť predísť strate až 16,1 miliardy rokov zdravého života. Najväčší potenciálny prínos sa týka žien a detí v subsaharskej Afrike. Vyššie vzdelanie matiek môže zlepšiť zdravotné výsledky ich detí a znížiť úmrtnosť. V dlhšom horizonte môže prispieť aj k pomalšiemu rastu populácie.

Významnú úlohu zohráva tiež príjmová nerovnosť. Komisia odhadla, že jej zdravotné dôsledky by do konca storočia mohli dosiahnuť ekvivalent 25 pandémií ochorenia COVID-19. V prepočte na roky zdravého života ide o približne 13,8 miliardy rokov, ktorých stratu by bolo možné zmierniť vhodnými opatreniami.

Obezita a obmedzenie zahraničnej pomoci prehĺbia zdravotné problémy

Medzi 17 hrozieb patrí aj obezita. Odborníci odhadli, že opatrenia na zníženie rizika obezity by do roku 2100 mohli zabrániť strate 23,1 miliardy rokov zdravého života. Tento údaj poukazuje na dlhodobý dosah problému, ktorý súvisí s viacerými ochoreniami a môže postupne zvyšovať tlak na zdravotnícke systémy.

Ďalšie riziko predstavuje výrazný pokles rozvojovej pomoci určenej na zdravotníctvo. Najväčšie následky by podľa prognózy niesla subsaharská Afrika, kde by sa sústredilo približne 70 percent zdravotnej záťaže, ktorej by sa dalo predísť. Krajiny s obmedzenými zdrojmi totiž často nemajú dostatočné kapacity na to, aby výpadok zahraničnej pomoci rýchlo nahradili vlastnými peniazmi.

Práve nerovnomerné rozdelenie následkov patrí k hlavným zisteniam správy. Hoci významné riziká čelia všetkým krajinám, najväčšie škody pravdepodobne zasiahnu ľudí v chudobnejších regiónoch a marginalizované skupiny. Existujúce sociálne a ekonomické rozdiely môžu ich situáciu ešte zhoršiť.

Autori zároveň zdôraznili, že jednotlivé hrozby nemožno posudzovať úplne oddelene. Klimatické zmeny môžu napríklad prehĺbiť migráciu, ekonomické problémy môžu oslabiť zdravotníctvo a nedostatočný prístup k vzdelaniu môže zhoršiť zdravotné výsledky ďalších generácií.

Odborníci navrhli tri kroky, ktoré môžu znížiť riziká

Komisia odporučila tri hlavné opatrenia. Prvým je budovanie zdravotníckych systémov, ktoré dokážu včas rozpoznať hrozby, pripraviť sa na ne a účinne reagovať. Takéto kapacity by nemali vzniknúť iba počas kríz, ale mali by mať stabilné financovanie a fungovať aj v krajinách s obmedzenými zdrojmi.

Druhým krokom sú vyššie investície do nových riešení. Odborníci spomenuli napríklad nové vakcíny, antibiotiká, liečbu obezity a technológie, ktoré môžu pomôcť zmierniť klimatické zmeny. Samotný vývoj však nestačí. Nové riešenia musia sprevádzať vhodné pravidlá a dostupnosť aj pre ľudí, ktorí si ich nedokážu zaplatiť.

Tretie odporúčanie sa týka pravidelného sledovania rizík. Komisia navrhla vytvorenie mechanizmu s názvom Lancet Monitor of 21st Century Global Threats to Health, ktorý by pomohol priebežne vyhodnocovať nové poznatky a meniace sa hrozby. Výsledky by mali dostať nielen zdravotnícki odborníci, ale aj ľudia zodpovední za financie, obranu a bezpečnosť.

Šéfredaktor časopisu The Lancet Richard Horton označil správu za zmenu v uvažovaní o budúcich rizikách. Podľa neho nestačí skúmať jednotlivé problémy samostatne, pretože ich vzájomné pôsobenie si vyžaduje koordinovanú reakciu viacerých sektorov.

Komisia zároveň upozornila, že jej výsledky nepredstavujú nemenný rebríček hrozieb. Odhady sa môžu zmeniť s pribúdajúcimi údajmi a novými poznatkami. Ich hlavnou úlohou je ukázať, kde môže včasná prevencia, výskum a rozumné rozhodovanie priniesť najväčší úžitok ešte predtým, než sa riziká naplno prejavia.