Vedci objavili nový druh dreva. Môže nám pomôcť vyriešiť veľký problém, ktorému ako ľudstvo čelíme
Výskumníci objavili nový druh dreva. Vyznačuje sa ním strom, ktorý má veľký potenciál zachrániť nás pred globálnym otepľovaním.
Výskumníci až donedávna predpokladali, že existujú len dva typy stromov, a to na základe dreva, ktoré tieto stromy produkujú, informuje portál The Conversation.
Napríklad borovice a jedle majú mäkšie drevo, ako duby a javory, ktorých drevo sa považuje za tvrdé. Autori nového výskumu ale nedávno objavili nový typ dreva, ktorý sa nachádza niekde medzi týmito dvoma typmi a čo je fascinujúcejšie, toto drevo by nám mohlo pomôcť vyriešiť problém globálneho otepľovania.
“Stromy prirodzene absorbujú obrovské množstvo oxidu uhličitého zo vzduchu a ukladajú ho do dreva. Strom druhu Liriodendron tulipifera je najlepším stromom, čo sa týka zachytávania oxidu uhličitého. Predpokladáme, že lesy, kde tento strom dominuje, dokážu zachytiť od dva až po šesťnásobok oxidu uhličitého, než iné lesy,” vysvetľujú vedci.
Stromy so špeciálnou vlastnosťou
Tieto stromy sú už pomerne populárne v juhovýchodnej Ázii. V novej štúdii autori radia, aby ich viac využívali aj záhradníci a mestskí plánovači v iných častiach sveta. Tento druh stromu spolu s príbuzným druhom Liriodendron chinense, patrí do prastarej línie stromov, ktorá sa datuje až 50-miliónov rokov do minulosti. Toto obdobie sa vyznačuje výraznou zmenou v koncentrácii oxidu uhličitého v atmosfére našej planéty. Len tieto dva stromy dokázali prežiť až do dnešného dňa.
Autori štúdie vysvetľujú, že doteraz sme nemali informácie, ktoré by nám vedeli vysvetliť chemické zloženie a štruktúru, ktorá z týchto stromov robí fantastické zachytávače oxidu uhličitého. Tradičné metódy analyzovania internej štruktúry dreva prehliadajú rozdiely medzi živým a vysušeným drevom. Uschnuté drevo sa študuje oveľa jednoduchšie, čo ale znamená problém.
Bez vody sa drevo na molekulárnej úrovni mení a je náročnejšie pozorovať drevo, ktoré stále dokáže udržiavať svoju vodu. Autori novej štúdie využili metódu výskumu, ktorá sa nazýva nízkoteplotné skenovanie. Táto metóda dovolila vedcom pozorovať drevo na nanometrovej škále. Pre lepšiu predstavu, vedci mohli vidieť štruktúry, ktoré sú 6-tisíc násobne menšie ako priemer ľudského vlasu.
Neprehliadnite
To dokázali pozorovať zachovávajúc vlhkosť dreva. Vďaka tomu mohli zistiť, ako drevo vyzerá, keď je strom ešte živý. Autori štúdie zistili, že takzvaný makrofibril, vláknitá štruktúra zložená primárne z celulózy, dáva rastlinám silu rásť do výšky. Tento makrofibril sa medzi tvrdými a mäkkými drevami výrazne líši. V prípade tvrdých driev má priemer približne 16 nanometrov, pričom pri mäkkých drevách má priemer okolo 28 nanometrov.
Nástroj na boj proti globálnemu otepľovaniu
Tieto rozdiely nám dovoľujú pochopiť, prečo sa tvrdé a mäkké drevá od seba líšia a prečo sú niektoré typy dreva lepšie pri ukladaní oxidu uhličitého ako iné.
“Keď pochopíme ako sa drevo vyvíjalo, potom môžeme jednoduchšie identifikovať a využiť rastliny pri boji s globálnym otepľovaním. Liriodendron tulipifera nám neprezradil celý príbeh, preto sme sa pozreli na bazálne krytosemenné rastliny. Ide o skupinu vzácnych a prastarých kvitnúcich rastlín, ktoré stále existujú ako pozostatky najskorších fáz evolúcie rastlín,” vysvetľujú vedci.
Autori štúdie veria, že schopnosť stromu Liriodendron tulipifera pohlcovať oxid uhličitý vznikla dôsledkom evolučného tlaku, ktorému stromy čelili pred miliónmi rokov. Keď sa tento strom po prvýkrát objavil, hladina atmosférického oxidu uhličitého klesala z približne 1 000 častí na milión na 500 častí na milión.
Tento pokles atmosférického oxidu uhličitého mohol spôsobiť to, že si tieto stromy vytvorili jedinečnú metódu uskladňovania oxidu uhličitého. Vďaka evolúcii získali zároveň jedinečnú štruktúru makrofibrilu. Autori štúdie zároveň dodávajú, že tento strom nemožno zaradiť ani do jednej z dvoch skupín, do ktorej vedci roky radili všetky stromy na svete.
Zistenia novej štúdie ukazujú dôležitosť botanického výskumu a môžu nám priniesť celý rad nových zistení, vrátane toho, ako by sme mohli bojovať s globálnym otepľovaním, ktoré sa rapídne zhoršuje.
Komentáre