Ruský fyzik dúfa, že sa jeho hypotéza nepotvrdí: Znamenalo by to desivú budúcnosť pre nás a iný život v galaxii
Ruský fyzik Alexander Berezin tvrdí, že prišiel na to, ako vyriešiť známy Fermiho paradox. Vysvetlenie ťa ale nepoteší.
Existuje inteligentný život mimo Zeme? Hoci na jednu z najväčších otázok ľudstva momentálne nepoznáme jasnú odpoveď, mnohí veria, že ľudstvo nie je jedinou inteligentnou civilizáciou v celom obrovskom vesmíre.
Zároveň sa zdá, že aj niektoré hypotézy naznačujú, že len v našej galaxii by sa malo nachádzať množstvo planét, schopných podporovať život a na týchto planétach by sa malo nachádzať taktiež veľké množstvo inteligentných civilizácií. Najznámejším príkladom je Drakeova rovnica, ktorá ale pracuje s množstvom neznámych.
Enrico Fermi bol vedcom, ktorý si všimol, že hoci podľa našich hypotéz by malo vo vesmíre existovať veľa mimozemských civilizácií, zatiaľ sme neobjavili jediný dôkaz, ktorý by naznačoval, že by tomu tak skutočne bolo. Podľa neho bol pomenovaný aj známy Fermiho paradox, ktorý priamo naráža na toto zaujímavé pozorovanie.
Veľa vedcov sa pokúšalo Fermiho paradox, teda že sme žiaden mimozemský život neobjavili, hoci by mal byť všade okolo nás, vysvetliť. Môžeme si vybrať z radu rôznych hypotéz, pričom niektoré sú poriadne pritiahnuté za vlasy, iné sú zas v rámci možnosti realistické. Portál IFL Science upozorňuje na jeden zo zaujímavých a poriadne desivých, vysvetlení Fermiho paradoxu.
Prečo sme neobjavili mimozemský život?
Za touto hypotézou stojí ruský fyzik menom Alexander Berezin a nazval ju “Prví dnu, poslední von”. Vo svojej podstate Berezinova hypotéza hovorí, že akonáhle jedna civilizácia dosiahne schopnosť cestovania medzi hviezdami, následne vyhubí všetky ostatné civilizácie.
Neprehliadnite
Berezin zdôrazňuje, že svojou prácou nechce povedať, že by sa vo vesmíre nachádzala nutne zlá mimozemská civilizácia. Vyspelí mimozemšťania by si nás jednoducho nemuseli všimnúť alebo by ich expanzia naprieč galaxiou bola až príliš dôležitá na to, aby sa zaujímali, čo sa s nami stane.
“Predpokladám, že vyspelá mimozemská civilizácia, schopná medzihviezdneho letu, nás proste neuvidí, napríklad ako stavbári, ktorí zdemolujú pri výstavbe hotela mravenisko, pretože neexistuje žiadne nariadenie, ktoré ich pritlačí k tomu všímať si ho a snažiť sa ho ochrániť,” tvrdí Berezin.
Temná budúcnosť
Nová hypotéza vysvetľujúca Fermiho paradox má poriadne temný podtón, no tam sa to nekončí. Možno sa aj tebe v hlave objavila otázka, že ak existujú v našej galaxii kozmickí dobyvatelia, prečo ešte stále existujeme? Aj na to má Berezin vysvetlenie a toto vysvetlenie je ešte temnejšie. Fyzik verí, že ľudstvo nezohráva úlohu kozmických “mravcov”, práve naopak, budeme to my, kto v ďalekej budúcnosti zničí nespočetné množstvo civilizácií.
“Ak predpokladáme správnosť vyššie uvedenej hypotézy, čo to znamená pre našu budúcnosť? Jediné správne vysvetlenie je obrátiť sa na antropický princíp. Predpokladám, že sme prví, kto dorazí do medzihviezdnej éry a pravdepodobne budeme poslednými, ktorí vesmír opustia,” dodáva Berezin.
Viacerí odborníci sa o Berezinovej hypotéze dozvedeli a vyjadrili svoje pochybnosti. Tvrdia, že vedec vychádzal z toho, že niekoľko predpokladov, ktoré výrazne zjednodušil. Vedecká komunita momentálne pracuje so siedmimi parametrami, od ktorých závisí život. Berezin bral do úvahy len jediný, a to rast. Rast predstavuje silu, ktorá tlačí potenciálnu mimozemskú civilizáciu opustiť svoju planétu.
Ak sa rast stane dominantnou vedúcou silou civilizácie, potom pošliape akýkoľvek iný život vo vesmíre. Vo svojej práci Berezin uviedol kapitalizmus a kolonializmus ako príklady scenára, kedy sa z rastu stala dominantná vedúca sila národa. Berezin ponúka ešte jednu menšiu hypotézu, že život vieme odhaliť len keď sa nachádza veľmi blízko, nie na diaľku. Táto hypotéza znie už trošku priateľskejšie, no otázkou ostáva, ktorá z hypotéz sa skutočne potvrdí.
Možno ale platí úplne iná hypotéza. Ak je vesmír skutočne plný života, potom nás môžu vyspelejšie civilizácie sledovať, do bodu, kedy sa staneme dostatočne vyspelými na to, aby sme sa ku nim mohli pripojiť. Táto hypotéza sa nazýva Galaktická zoo a pracuje s myšlienkou, ktorú mal kultový seriál Star Trek.
Komentáre