Vedci našli v Nemecku 300 000 rokov staré stopy od raných ľudí

Vedci objavili najstaršie ľudské stopy známe v Nemecku, ktoré sa datujú neuveriteľných 300-tisíc rokov dozadu.

neandrtalec predok cloveka
Zdroj: frantic00 / Shutterstock.com

Vývoj človeka do dnešnej podoby trval približne 6 až 7 miliónov rokov, kedy sme sa oddelili od primátov a vydali sme sa vlastnou evolučnou cestou. A hoci dnes po zemi kráča len druh Homo sapiens, tak v minulosti tomu tak nebolo. Existovalo viacero druhov človeka, ktoré sa ďalej delili ešte na podskupiny. O tom, ako naši predkovia vyzerali, čo robili, aby prežili a podrobnosti o ich živote, sa dozvedáme z archeologických vykopávok.

Najnovšie vedci z univerzity Universität Tübingen a Senckenbergovho centra pre ľudskú evolúciu prišli s pozoruhodným objavom. Podarilo sa im odhaliť najstaršie ľudské stopy známe v Nemecku, ktoré sa datujú neuveriteľných 300-tisíc rokov dozadu. Tieto stopy našli na paleolitickom nálezisku Schöningen v Dolnom Sasku.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pravdepodobne ich zanechal druh človeka Homo heidelbergensis

Výskumníci predpokladajú, že stopy po sebe zanechal druh človeka Homo heidelbergensis. Pre tých, ktorí nevedia, tak Homo heidelbergensis je druh ľudí, ktorý žil pred približne 700 000 až 200 000 rokmi v Európe, Afrike a Ázii. Tento druh sa považuje za prechodný medzi Homo erectus a neandertálcami. Homo heidelbergensis mal väčšiu mozgovú kapacitu ako Homo erectus a vykazoval niektoré anatomické podobnosti s neandertálcami. Tento druh ľudí sa predpokladá, že zohral dôležitú úlohu v evolučnej línií vedúcej k Homo sapiens, ale presné vzťahy a prechody medzi týmito druhmi sú stále predmetom výskumu a diskusií.

Ako vznikli tieto stopy?

V otvorenom brezovom a borovicovom lese s podrastom tráv sa nachádza niekoľko kilometrov dlhé a niekoľko sto metrov široké jazero. Na jeho bahnitých brehoch sa zhromažďujú stáda slonov, nosorožcov a párnokopytníkov, aby sa napili alebo sa okúpali. Uprostred tejto scenérie stojí malá rodina „ľudí z Heidelbergu“, ľudský druh, ktorý už dávno vyhynul.

„Takto to mohlo vyzerať v Schöningene v Dolnom Sasku pred 300 000 rokmi,“ vysvetľuje hlavný autor novo publikovanej štúdie Dr. Flavio Altamura.

Vedci k tomuto objavu došli potom, ako robili podrobný prieskum fosílnych stôp z dvoch lokalít v Schöningene. Tieto stopy spolu s informáciami zo sedimentologických, archeologických, paleontologických a paleobotanických rozborov im poskytli pohľad na paleoprostredie a cicavce, ktoré v tejto oblasti kedysi žili. Medzi odtlačkami našli ale aj stopy homonínov, ktorých vek odhadli na už spomínaných 300-tisíc rokov. A hoci výskumníci presne nevedia, aký druh ich zanechal, tak s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o Homo heidelbergensis.

Výskumníkom sa z odtlačkov podarilo vyčítať, že 2 z 3 patrili podľa všetkého mladším jedincom. Znamená to, že žili vo vekovo zmiešanej skupine. Rovnako predpokladajú, že v tomto konkrétom prípade išlo skôr o „rodinný výlet“ ako o skupinu dospelých lovcov.

„Naše zistenia potvrdzujú, že vyhynutý ľudský druh žil na brehoch jazier alebo riek s plytkou vodou. To je známe aj z iných lokalít spodného a stredného pleistocénu so stopami hominínov,“ hovorí Altamura.

Výskumníkom sa okrem iného podarilo objaviť aj stopy po vyhynutom druhu slona – Palaeoloxodon antiquus – slonovi s rovnými klami, ktorý bol v tom čase najväčším suchozemským zvieraťom a ktorého dospelé jedince dosahovali telesnú hmotnosť až 13 ton.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre