SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

U nás doma nič také nenájdeme: Aké planéty existujú za hranicami Slnečnej sústavy?

Kontroverzná štúdia zisťovala zloženie vzdialených planét na základe prvkov, ktoré po sebe zanechali.

Ak sa niekedy ľudstvo vydá na púť ku hviezdam, môžeme zistiť, že planéty v iných sústavách sa ani trochu nepodobajú na to, čo môžeme nájsť u nás doma, píše portál Science News.

Dokazuje to aj nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Communications. Astronómovia študovali 23 bielych trpaslíkov a zistili, že ich kompozícia obsahovala aj ťažké prvky. Predpokladá sa, že tieto prvky sú pozostatkami dávnych planét, ktoré kedysi okolo jadra mŕtvej hviezdy obliehali. Nové dáta môžu vedcom poskytnúť viac informácií o tom, z čoho sa skladá plášť mimozemských planét.

„Našli sme stopy planét, ktoré sa diametrálne líšia od všetkého, čo poznáme,“ vyjadril sa geológ Keith Putirka z California State University.

Nejednoznačné výledky

Úloha vedcov však nebola vôbec jednoduchá, ako varuje planetárny vedec, David Stevenson. Popísať zloženie planét len podľa toho, čo po sebe zanechá môže viesť k viacerým problémom. Stevenson neverí že to, čo vedci objavili, možno považovať za relevantný výsledok. Skupina sa totiž zamerala na bielych trpaslíkov. Ide o pozostatok jadra hviezdy, ktorá mohla byť podobná nášmu Slnku. Na konci jej životného cyklu hviezda expanduje a premení sa zo žltého trpaslíka na červeného obra. Nakoniec odhodí svoje vonkajšie vrstvy a ostane po nej len malé, ale husté jadro. To sa nazýva biely trpaslík.

Hviezda kvôli svojej silnej gravitácii ťahá všetky ťažšie prvky do svojho jadra. Keď teda vznikne biely trpaslík, na jeho povrchu vedci pozorujú ľahšie prvky, ako napríklad vodík, alebo hélium. Problém ale je, že až štvrtina pozorovaných bielych trpaslíkov mala na svojom povrchu stopy ťažkých prvkov, napríklad kremíku, alebo železa.

Predpokladá sa, že tieto prvky mohli pochádzať z planét, ktoré kedysi okolo hviezdy obiehali. Keď sa hviezda menila na červeného obra expandovala a pohltila planéty, ktoré sa nachádzali príliš blízko. Z planét si hviezda zobrala ťažké prvky, ktoré sa ale nestihli ponoriť až úplne k jej jadru.

Mimozemské planéty môžu vyzerať inak ako čokoľvek, s čím sme sa doteraz stretli

Vedci sa preto zamerali práve na biele trpaslíky a snažili sa zistiť, či by dokázali z ich zloženia zistiť, ako vyzerali planéty, ktoré ich kedysi dávno obiehali. Výsledky výskumu poukazujú na to že planéty, nachádzajúce sa mimo Slnečnej sústavy, nemajú rovnaké zloženie ako napríklad Merkúr, Venuša, Zem, alebo Mars.

Niektoré biele trpaslíky mali na povrchu veľké množstvo kremíka. To naznačuje, že interiér planét mohol obsahovať množstvo kremeňa, minerálu zloženého z kremíku a kyslíku. V Zemskom plášti však veľa kremeňa nenachádzame. To vedie vedcov k myšlienke, že planéta, ktorá okolo bieleho trpaslíka kedysi obiehala bola úplne iná, ako naša Zem.

Je ale zložité definovať zloženie planéty len na základe prvkov, ktoré našli vo vrchných vrstvách bieleho trpaslíka. Keď hviezda expanduje, planéty sú najprv spálené jasnou žiarou červeného obra. Následne sú pohltené jeho atmosférou a nevylučuje sa ani to, že počas tohto procesu môžu planéty do seba narážať.

Každá podobná udalosť môže výrazne ovplyvniť vnútorné zloženie planét. To sa v konečnom dôsledku môže drasticky líšiť od zloženia pôvodnej planéty.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close