Vesmír

Táto kozmická štruktúra ukazuje budúcnosť Slnečnej sústavy. Takto raz skončí všetko, čo dnes poznáme

Webbov vesmírny teleskop priniesol mimoriadne detailné zábery prstencovej hmloviny, najznámejšej planetárnej hmloviny Messier 57 vo vesmíre.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba nám od začiatku svojej misie prináša doteraz nevidené zábery na krásy vesmíru a poznatky, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť jeho evolúciu. Výnimkou nie je ani tento nový prípad, kedy nám Webb ponúka pohľad na prstencovú hmlovinu, inak známu aj ako Messier 57.

Zábery publikovali 3. augusta výskumníci z Univesity of Manchester. Všimnúť si na nich môžete krásu hmloviny, zachytenú v detaile, aký sa len tak nevidí. Štruktúra vznikla po smrti hviezdy, ktorá na sklonku života odhodila väčšinu svojej hmoty do okolia. Prstencová hmlovina sa vyznačuje pestrými farbami, ktoré pútajú pozornosť vedcov a verejnosti už dlhú dobu. Nové zábery Webbovho teleskopu pomáhajú výskumníkom lepšie pochopiť sadu komplexných procesov, vďaka ktorým vyzerá hmlovina tak ako vyzerá.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Sme ohromení detailmi, ktoré a teleskopu podarilo zachytiť. Výsledné zábery sú oveľa lepšie než čokoľvek, čo sme mali možnosť doteraz vidieť. Už dlho vieme že planetárne hmloviny sú nádherné, no tieto nové zábery sú priam dychberúce,“ tvrdí Albert Zijlstra, astrofyzik z University of Manchester.

Takto raz skončí aj naša Slnečná sústava

Zábery vedcom priblížili detaily expandujúcej obálky hmloviny a ukázali im aj vnútorný región, kde uprostred leží biely trpaslík, pozostatok hviezdy. Celá štruktúra ukazuje vedcom čo sa deje s hviezdami na konci ich životného cyklu. Zároveň nám ponúka pohľad do budúcnosti. Podľa dnešných poznatkov vedci predpokladajú, že Slnko skončí podobným spôsobom, a spolu s koncom našej hviezdy, skončí aj život ako ho poznáme. No dobrou správou je, že naša hviezda má pred sebou ešte niekoľko miliárd rokov života. Pre tých, ktorí nevedia, tak prstencová hmlovina, známa aj ako planétárna hmlovina, je typ astronomickej štruktúry vo vesmíre. Je to oblasť plynu a prachu, ktorá vzniká v dôsledku vyvrhnutia vonkajších vrstiev hviezdy na konci jej životného cyklu.

„Prstencové hmloviny sú v skutočnosti výsledkom konca životného cyklu jednotlivých hviezd.“

Webb zachytil najznámejšiu planetárnu hmlovinu
Zdroj: University of Manchester, Roger Wesson

Prstencová hmlovina sa od nás nachádza približne 2 600 svetelných rokov. Ako sme už spomenuli, vznikla keď hviezda podobná Slnku odhodila svoje vonkajšie vrstvy do vesmíru. V rámci hmloviny môžeme vidieť obrovské množstvo rôznych vzorov, napríklad žiariacich prstencov a expandujúcich bublín. Výsledné tvary vznikli komplexnou súhrou rozličných fyzikálnych procesov, ktoré ešte úplne nechápeme. Jednotlivé vrstvy hmloviny osvetľuje svetlo bieleho trpaslíka.

Budúcnosť našej sústavy

Odlišné chemické prvky v hmlovine vyžarujú svetlo špecifických farieb. Výsledkom je nádherný objekt, ktorý navyše astronómom ponúka možnosť študovať chemickú evolúciu hmlovín v detaile, ktorý doteraz nebol možný.

„Zábery nemajú len veľkú estetickú hodnotu. Vedcom poskytujú naozaj studnicu poznatkov, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do procesov hviezdnej evolúcie. Webbov teleskop nám v tomto smere pomáha získať hlbšie pochopenie životného cyklu hviezd a prvkov, ktoré uvoľnia späť do vesmíru,“ vysvetlil doktor Nick Cox, spoluautor štúdie.

Nadšencom do astronómie je prstencová hmlovina dobre známa. Ide o štruktúru, ktorú možno pozorovať počas celého leta v súhvezdí Lýra. Prstencová hmlovina sa celkovo radí medzi najznámejšie a najlepšie rozoznateľné planetárne hmloviny. Po prvýkrát ju objavil astronóm Antoine Darquier de Pellepoix v roku 1779.

Hmlovinu možno vidieť aj v menšom ďalekohľade s priemerom objektívu 8 cm. Ak však chcete rozoznať tvar prstenca, potrebujete minimálne 15-centimetrový ďalekohľad.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close