SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
Rover Curiosity včera oslávil 10. výročie: Misia prispela mnohými významnými objavmi
Rover Curiosity stále vo svojej misii pokračuje, aj keď už na ňom vidieť zub času.
Rover Curiosity pristál na červenú planétu 6. augusta 2012 a včera oslávil svoje 10. výročie, informuje portál NASA Spaceflight.
Misia stále pokračuje a rover preskúmava kráter Gale. Od pristátia rover prešiel vzdialenosť 28 km a podarilo sa mu zaznamenať niekoľko vedeckých objavov. Momentálne sa Curiosity nachádza na hore Mount Sharp, ktorá sa nachádza v centre krátera.
Hoci misia na Marse pristála v roku 2012, cesta roveru sa začala už 26. novembra 2011, kedy odštartovala na rakete United Launch Alliance Atlas V. Curiosity strávila približne osem mesiacov cestou k červenej planéte. Počas tohto obdobia vykonala štyri manévre, ktoré upravili jej trajektóriu. Počas cesty sa rover nachádzal v kapsule aeroshell, ktorá mala vozidlo chrániť počas zostupu marťanskou atmosférou. Táto kapsula bola pripevnená k modulu, ktorý zabezpečoval energiu, komunikáciu a riadil teplotu v kapsule.
Keď sa misia priblížila k planéte, približne 10 minút pred vstupom do atmosféry odhodila modul, na ktorom sa k Marsu dostala. Po vstupe do atmosféry nastala fáza, ktorú vedci z NASA prezývajú „sedem minút strachu“. Počas tejto fázy sa preruší s misiou spojenie a ona sa musí svojpomocne dostať na povrch.
Pri prechode atmosférou rover čelil teplotám až 871 °C. Po spomalení sa otvorili padáky a kapsula spomaľovala. V poslednej fáze pristávania sa rover od kapsuly oddelil a prostredníctvom špeciálneho žeriavu skycrane bol spustený na povrch. Žeriav sa počas spúšťania roveru vznášal nad povrchom a následne spustil motory a odletel preč.
Neprehliadnite
Desiate výročie
Pristátie bolo úspechom a rovnako aj teraz už desaťročná misia. Spočiatku mal rover vydržať len dva roky. Dekáda strávená na červenej planéte zanechala na roveri Curiosity svoje stopy, čo možno vidieť na poškodení kolies.
Okrem mnohých vedeckých objavov zachytil rover aj množstvo kuriozít. Medzi niekoľko z nich sa radia napríklad dvere, ktoré pripomínajú vstup do „mimozemského chrámu“. Okolo fotografie, ktorú publikovala NASA, sa strhla vlna konšpirácií, no nakoniec sa ukázalo, že ide len o malý otvor v skale, cez ktorý by sa mimozemšťan s najväčšou pravdepodobnosťou neprepchal.
Medzi zaujímavé nálezy patrí aj marťanský kvet – zvláštna formácia skál, ktorú vedci prezývajú blueberries (pozn. redakcie: ang. čuroriedky). Na prvý pohľad sa zdá, že je tento úkaz odolný voči vplyvu marťanského počasia.
Čo sa však vedeckých objavov týka, v roku 2016 sa roveru podarilo nájsť región s oveľa nižšou radiáciou. V tom čase rover stál vedľa výbežku Murray Buttes, ktorý rover zaštítil. Tento poznatok by mohol vedcom z NASA pomôcť vybrať vhodné regióny pre ľudskú návštevu. Rover Curiosity zároveň objavil na Marse organické molekuly, čo je výraznou stopou pri riešení záhady, či sa mohol na planéte niekedy vyskytovať život.
